Bratislava 14. septembra (TASR) - Pápež Ján Pavol II. dnes na slávnostnej svätej omši v bratislavskej Petržalke blahorečil gréckokatolíckeho pomocného biskupa Vasiľa Hopku a sestru Zdenku Schelingovú. Pri tejto príležitosti TASR vydáva prehľad najvýznamnejších svätcov a blahorečených, ktorí majú súvis s územím Slovenska. Sv. Cyril a Metod
S najväčšou pravdepodobnosťou boli bratia. Pochádzali zo Solúna v dnešnom Grécku. Cyril mal pôvodne meno Konštantín. Narodil sa v roku 827 a bol hlavným vzdelanostným pilierom byzantskej misie na Veľkej Morave. Okrem iného bol tvorcom prvého slovanského písma - hlaholiky. Jeho o 12 rokov starší brat Metod vynikal najmä organizačnými schopnosťami. Po príchode na Veľkú Moravu nadviazali už na vysoko pokročilú christianizáciu stredoeurópskych Slovanov, ktorá prebiehala minimálne už od začiatku 9. stor. Svoje učenie obhájili aj pred pápežom Hadriánom II. Po úspešnom pôsobení vo Svätej stolici zostal Konštantín v gréckom kláštore v Ríme a prijal meno Cyril, kde aj 14. februára 869 zomrel. Slovanské knieža v Panónii - Koceľ krátko po Konštantínovej smrti žiadal pápeža, aby Metoda poslali naspäť ako učiteľa. Metod s pápežovým posolstvom sa vracia na Veľkú Moravu. Počas návratu prichádza do Blatnohradu v Panónii, kde vládne Pribinov syn Koceľ. Odtiaľ na základe Koceľovej žiadosti v súvislosti s obnovením panónskej diecézy odchádza opäť do Ríma. Tam ho pápež vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta pre krajiny ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom (okolo roku 870). Metod sa ako arcibiskup vracia na Veľkú Moravu. Počas návratu ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho svojou intervenciou pomôže vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. Postupne sa vládnuci Svätopluk od neho odkláňa, a to aj po viacerých zákerných atakoch na Metoda od profranského duchovného Vichinga. Metod opäť v Ríme obhajuje (880) svoju prácu a uspeje. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získava rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci obhajujúci slovansky znejúcu liturgiu musia z územia Veľkej Moravy odísť. Duchovný odkaz Konštantína a Metoda ako patrónov Európy je veľmi silný aj v súčasnosti. Obaja sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Bulharov, Macedóncov a Čechov. Slovenská republika si 5. júla pripomína štátny sviatok na ich počesť. Sv. Gorazd
Patril medzi učeníkov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal svojich učiteľov do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. Po čase sa stal terčom útokov nežičlivcov cyrilo-metodskej misie, najmä franského biskupa Vichinga a vládcu Svätopluka. Ten dal Gorazda aj iných Metodových učeníkov uväzniť a vyhnať. Oni napriek tomu pravdepodobne aj tak pôsobili medzi veľkomoravskými Slovanmi. Po smrti Metoda a vládcu Svätopluka, prišli počas panovania Mojmíra II. okolo roku 900 delegáti pápeža Jána IX., aby zreorganizovali veľkomoravskú cirkevnú provinciu. Okrem troch sufragánnych biskupov vysvätili aj arcibiskupa. Aj keď sa meno arcibiskupa nezachovalo, predpokladá sa, že do zániku Veľkej Moravy ním bol Gorazd. V literárnom diele sv. Gorazda a jeho spoločníkov sa zachovali cenné údaje o cyrilo-metodskej misii a jej osudoch po smrti sv. Metoda. Spomienka na sv. Gorazda pripadá v slovenskom liturgickom kalendári na 27. júla. Sv. piati bratia, mučeníci
Podieľali sa najmä na christianizácii Poľska po roku 1000, pričom v Medziriečí pri Poznani založili kláštor. Lúpežne ich prepadli a zabili z 11. na 12. novembra v roku 1003. Traja pochádzali z Talianska a dvaja najväčšou pravdepodobnosťou zo Slovenska. Úcta už k blahorečeným piatim mučeníkom sa onedlho rozšírila na celom území Poľska a dnešného Slovenska. Sv. Bystrík, biskup a mučeník
Priama zmienka o tomto svätcovi je v životopise sv. Gerarda, čanádskeho biskupa na území dnešného Maďarska. V ňom je zaznamenané, že spolu s Gerardom pohanské maďarské, vojenské družiny prepadli a ťažko poranili biskupa Bystríka, takže na tretí deň zomrel. Tradícia pokladá Bystríka za nitrianskeho biskupa. Po krvavých nepokojoch a bojoch o maďarský trón v septembri 1046 pohanskí veľmoži s ozbrojencami napadli biskupov (Gerarda a Bystríka), ktorí prišli pozdraviť nového kráľa Ondreja. Ich spoločný sviatok sa slávi 24. septembra. Sv. Svorad-Andrej a Benedikt, mnísi
K starobylému benediktínskemu kláštoru sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre sa viaže pamiatka na mníchov sv. Svorada-Andreja a Benedikta. Sv. Svorad-Andrej sa narodil okolo r. 980 a pochádzal z južného Poľska. Približne okolo roku 1020 ho prijali do spomínaného kláštora na Zobore. Žil pustovníckym životom. Neskôr sa k nemu pridal mladý učeník Benedikt, ktorý pochádzal pravdepodobne zo západného Slovenska. Oboch svätcov si na Slovensku pripomínajú spoločne 17. júla. Sv. Alžbeta Durínska
Medzi slovenských svätcov patrí aj sv. Alžbeta Durínska, pochádzajúca z Bratislavy, kde žila v tom čase jej uhorská kráľovská rodina. Alžbeta Durínska sa narodila roku 1207 a už v útlom veku ju zasnúbili a previezli z bratislavského hradu na dvor durínskeho zemského grófa na hrade Wartburg, kde žil jej snúbenec Ľudovít. Bola veľmi nábožná a aj keď zomrela veľmi mladá - 24-ročná, zaslúžila sa o vybudovanie nemocnice v Marburgu, kde sa sama venovala službe chorým. Sv. Alžbeta Durínska patrí medzi vzory charitatívnej činnosti a jej meno nesú viaceré rehoľné spoločnosti. Patrí medzi ne aj známa rehoľa Sv. Alžbety (alžbetínky) v Bratislave.
TRAJA KOŠICKÍ MUČENÍCI
Marek Križin
Narodil sa v roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, neskôr na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci. Sám však do jezuitskej rehole nevstúpil. V roku 1607 hneď po príchode do Štajerského Hradca vstúpil do jezuitami organizovaného mariánskeho združenia - Mariánska kongregácia. Zo Štajerského Hradca prešiel do Ríma, kde po štvorročnom štúdiu teológie v jezuitskom Nemecko-uhorskom kolégiu ho vysvätili za kňaza. Po návrate do Uhorska bol kanonikom ostrihomskej kapituly a napokon správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach. Kanonik M. Križin sa v Košiciach pravdepodobne pravidelne stretával s tamojším jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom.
Melichar Grodecký
Pochádzal zo sliezskeho Těšína na moravsko-poľskom pohraničí, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1589. Aj on študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni. Ako 19-ročný vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne. V Prahe ho v roku 1614 vysvätili za kňaza. Zverili mu funkciu riaditeľa výchovného ústavu sv. Václava, kde bývali chudobní študenti. Súčasne bol duchovným správcom pražskej farnosti Kopaniny. Začiatkom roku 1618 ešte pôsobil v Prahe. No v júni 1619 bol už na východnom Slovensku. Štefan Pongrác
Najstarším z košických mučeníkov bol Štefan Pongrác. Na rozdiel od obidvoch spoločníkov bol v Košiciach takmer doma, lebo pochádzal z neďalekého Sedmohradska zo starej uhorskej šľachtickej rodiny. Narodil sa pravdepodobne v roku 1583 v obci Alvinc neďaleko mesta Alba Julia. Po skončení stredoškolských štúdií sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. V Prahe študoval filozofiu. Ďalšou jeho zastávkou bola slovinská Ľubľana, rétoriku študoval v Klagenfurte. Posledné teologické štúdiá absolvoval v Štajerskom Hradci, kde ho v roku 1615 vysvätili za kňaza. Predstavení ho poslali do apoštolského strediska v Humennom, kde jezuiti mali už v roku 1612 vybudovaný kláštor a v roku 1615 otvorili kolégium. Medzitým cisársky kapitán Ondrej Dóczy žiadal jezuitov, aby založili stálu misiu v Košiciach a predstavení sa rozhodli poslať tam pátra Štefana Pongráca.
Historické okolnosti umučenia troch kňazov
Koncom 16. storočia význam Košíc rástol a stali sa strediskom východného Slovenska. Sídlil tu aj kapitán Andrej Dóczi s vojskom uhorského kráľa, ktoré malo brániť územie východného Uhorska pred tureckými vpádmi. V septembri v roku 1619 medzi mestom a Jurajom Rákóczim, veliteľom vojsk, ktorý chcel Košice obsadiť, vznikol spor. Veliteľa i vojakov si platil Gabriel Bethlen - sedmohradské knieža, ktoré iniciovalo protihabsburské povstanie. Rákócziho vojsko sa utáborilo pod hradbami mesta. Kapitán dal rozkaz mestské brány zatvoriť a vojakov nevpustiť. V meste však boli aj ľudia na strane Bethlena a proti vôli kapitána otvorili mestské brány. Vojaci chytili a uväznili kapitána Dócziho. Vojaci postavili stráže aj ku Kráľovskému domu, ktorý bol sídlom katolíckej misie a kde s jezuitským kňazom Pongrácom bol v tom čase aj Grodecký a kanonik Križin. Kňazov uzavreli v miestnosti. Medzitým sa objavil Rákócziho zmocnenec a ponúkal väzňom možnosť záchrany, ak sa zrieknu "pápeženeckej viery". Kňazi to odmietli. Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Neskôr ich miestny kat vybral a tajne pochoval. Až o niekoľko mesiacov sa podarilo vyžiadať od Bethlena telá kňazov a pochovať ich dôstojne.
Počas poslednej návštevy Slovenska v roku 1995 pápež Ján Pavol II. kanonizoval troch blahoslavených - Marka Križina, Michala Grodeckého a Štefana Pongráca. Blahorečení Pavel Peter Gojdič a Dominik Metod Trčka
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré prezentovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalka a Pavla Gojdiča doživotne. Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove. Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. v nedeľu 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra v Ríme.
