Bratislava 12. septembra (TASR) - Minister vnútra SR Ivan Šimko uviedol v parlamente v prvom čítaní vládny návrh tzv. malého kompetenčného zákona, ktorý je prvým zo šestice zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy. Parlament rozhodol, že po rozprave k tomuto zákonu bude vzápätí hlasovať o jeho postúpení do druhého čítania. Obdobne bude postupovať pri prerokúvaní ostatných piatich zákonov.
Obsahom navrhovanej zákonnej úpravy je presun približne 300 kompetencií, ktoré nateraz vykonávajú predovšetkým okresné a krajské úrady, do pôsobnosti obcí a novozriadených vyšších územných celkov (VÚC). Ide o zriaďovateľské a rozhodovacie kompetencie na úsekoch dopravy, vodného hospodárstva, civilnej ochrany obyvateľstva, matrík, sociálnej pomoci, územného plánovania a stavebného poriadku, ochrany prírody, školstva, kultúry, zdravotníctva, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.
Poslanci sa venujú prepracovanému návrhu kompetenčného zákona, ktorý vláda schválila 5. septembra. Pôvodný návrh, ktorým sa kabinet mal zaoberať už v polovici augusta, neodporučila do ďalšieho legislatívneho procesu Rada vlády pre verejnú správu. Text návrhu odrážal neochotu viacerých rezortov decentralizovať kompetencie na samosprávu, čo ostro kritizovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Minister vnútra SR Ivan Šimko vtedy pripustil, že návrh nie je v súlade s vládnou koncepciou reformy verejnej správy. Premiér Mikuláš Dzurinda ho poveril vedením špeciálnej komisie rezortu vnútra a ďalších odborníkov, ktorej úlohou bolo v spolupráci s ministerstvami vypracovať nový návrh kompetenčného zákona.
S prepracovaným návrhom zákona vyjadrilo spokojnosť aj ZMOS. Podľa predsedu ZMOS-u Michala Sýkoru však pri schválení zákona vo vláde neboli rešpektované viaceré pripomienky, ktoré združenie predložilo v poradných orgánoch vlády. Ako uviedol pre TASR vládou schválený návrh zákona počíta s tým, že takmer deväťdesiat percent všetkých kompetencií decentralizovaných na samosprávu bude len preneseným výkonom štátnej správy.
Zvyšné návrhy zákonov o majetku VÚC, návrh noviel zákonov o majetku obcí, o rozpočtových pravidlách a obecnom zriadení po schválení vo vláde ostro kritizovali zástupcovia samosprávy, strán OKS, KDH a DS ako aj mimovládne organizácie. Ich zosúladením s vládnou koncepciou reformy okrem iného podmieňuje SMK zotrvanie vo vláde. Na rokovaniach s ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou a ZMOS došlo k predbežnej dohode o sporných otázkach nútenej správy v prípade platobnej neschopnosti obcí a podielových daní. Príjmy z podielových daní by na žiadosť ZMOS-u mali ostať vlastnými príjmami samosprávy s tým, že sa posilní vonkajšia kontrola. Predbežná dohoda je aj v otázke účelového určenia nehnuteľného majetku v oblasti vzdelávania, zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, kultúrnej a osvetovej činnosti, ku ktorej má ZMOS výhrady. Očakáva sa, že k uvedeným zákonom budú predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré na základe pripomienok ZMOS-u pripravili rezorty vnútra a financií, ako i koaličné strany.
V návrhu zákona o platových pomeroch predsedu samosprávneho kraja vláda navrhla jeho mzdu vo výške približne 53 300 korún vrátane paušálnych náhrad v ročnej výške 24 000 korún.
NR SR by mala zákony súvisiace s reformou verejnej správy prerokovať a schváliť do konca septembra. SMK ich prijatím do tohto termínu podmienila svoje zotrvanie vo vláde.
