BRATISLAVA – Fond národného majetku vzal akcie Kúpeľov Sliač a Kováčová privatizérovi a poslancovi za HZDS Viliamovi Soboňovi legitímne. Dospel k tomu Krajský súd v Bratislave, keď v stredu zamietol žalobu Soboňovej firmy Corvas proti FNM. Corvas obvinil fond, že v roku 1999 odstúpil od privatizačnej zmluvy protiprávne.
Rozhodnutie súdu je ďalším krokom v niekoľkoročnom spore, ktorý o kúpele vedie Soboňova firma proti FNM. Vyriešenie aféry je však stále v nedohľadne a môže trvať ešte roky, kým kúpele budú poznať svojho legitímneho majiteľa. „Zo súdu som dostal písomné rozhodnutie. V plnej miere využijem možnosť odvolať sa,“ avizuje Soboňa.
Naťahovanie sporu nie je povôli Fondu národného majetku. „Máme záujem predať kúpele ďalej silnému zahraničnému investorovi. Chceme preto, aby sa spor skončil čo najskôr. Kúpele potrebujú štandardného akcionára, ktorý by do nich investoval peniaze aj know-how,“ myslí si Tatjana Lesajová z FNM, ktorý sa dnes o majoritu v kúpeľoch súdi.
Spor medzi Soboňovou firmou Corvas a štátnym FNM sa pred tromi rokmi dostal dokonca do roviny boja súkromných bezpečnostných služieb, ktoré si Soboňa aj fond najali. Kúpele tesne po reprivatizácii obsadila Soboňova ochranka, o pár týždňov neskôr tam svojich ‘SBS-károv‘ poslal fond. Ten odvtedy kúpele aj ovláda. Tunelovanie kúpeľov inšpekcia nezistila, právnik FNM obvinil Soboňu zo skartovania kľúčových dokumentov.
TOMÁŠ VELECKÝ
Ako Soboňa kúpele získal…
V roku 1995 rozhodlo vedenie FNM o predaji 51-percentného balíka akcií Kúpeľov Sliač a Kováčová spoločnosti Corvas, ktorej konateľom bol Viliam Soboňa, bývalý minister zdravotníctva a šéfmanažér volebnej kampane HZDS. Kúpnu cenu vedenie fondu určilo na 151 miliónov korún, pričom prvá splátka bola 30 miliónov. Soboňa vtedy vyhlásil, že ich projekt privatizácie bol jediným, čo vzápätí dementoval starosta obce Kováčová, ktorá podľa neho takisto podala projekt v stanovenom termíne. Podľa odborníkov bola 151-miliónová suma za kúpele primalá. Približne rovnakú hodnotu vraj mali len sochy a fontány v areáli kúpeľov.
… a ako o ne prišiel
Dôvodom spätného odstúpenia FNM od zmluvy s Corvasom v júli 1999 bolo nesplnenie zmluvných podmienok. Išlo najmä o nedostatočné zabezpečenie predaja zamestnaneckých akcií kúpeľov. Corvas okrem toho nevytvoril ani zmluvne dohodnutých 240 nových pracovných miest. Soboňa označil reprivatizačný akt za politickú odplatu.
REPRIVATIZÁCIA KÚPEĽOV
Kúpele Piešťany
Štát získal piešťanské kúpele v júli 1999 spätným odstúpením od zmluvy s firmou Vadium Group, ktorej zakladateľom je Karol Martinka. Dôvodom odstúpenia bol podvod pri ich privatizácii. Obvinený Martinka ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Vadium Group spolu s ďalšími osobami údajne podvodne previedol 51 percent akcií kúpeľov najprv na Spoločnosť zamestnancov piešťanských kúpeľov a potom na Vadium Group, čím vraj spôsobil škodu najmenej 602 miliónov korún. Piešťanské kúpele potom štát druhý raz predal.
Honttherma Dudince
V podstate fiaskom sa skončilo jednostranné odstúpenie FNM od privatizačnej zmluvy so spoločnosťou Spa-Novum, ktorá v roku 1996 získala 67 % akcií kúpeľov Dudince. Po mimosúdnej dohode kúpila tento balík akcií bez tendra firma zaregistrovaná v zahraničí, ktorá zaň zaplatila – nie iba fondu, ale aj pôvodnému privatizérovi – presne rovnakú cenu, ako bola stanovená v pôvodnej nezákonnej či ‘protekčnej‘ privatizácii. Noví vlastníci už nemuseli vydať zamestnanecké akcie alebo utvoriť nové pracovné miesta, čo bolo dôvodom na odstúpenie od zmlúv s pôvodnými privatizérmi.
