BRATISLAVA – V kauze odvolávanie Jána Mojžiša a Ivana Šimka nastal istý obrat. Politici z KDH a SMK, ktorí doteraz väčšinou v spore mlčali, včera vystúpili s ostrým protestom proti štýlu politiky premiéra Mikuláša Dzurindu.
„Posledné kroky premiéra Dzurindu vážne vyvolávajú atmosféru napätia nielen vnútri vládnej koalície, ale aj v celej spoločnosti,“ vyhlásil predseda parlamentu a šéf KDH Pavol Hrušovský. „Žiadam pána premiéra, aby venoval oveľa väčšiu pozornosť strategickým záujmom štátu, ako vytváraniu istého napätia a nedorozumenia medzi nami.“
„Dzurindov postup môže ohroziť stabilitu vládnej koalície,“ pridal sa šéf SMK Béla Bugár. Navrhol preto program najbližšej koaličnej rady rozšíriť o „vnútropolitickú situáciu“. Pre SMK je podľa neho dôležitá stabilita vládnej koalície, ale nie „za takú cenu, že sa budú porušovať základné demokratické princípy“.
Dzurinda pred časom navrhol vláde odvolať šéfa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. Dôvod nespresnil, dodnes tvrdí len, že Mojžiš úplne stratil jeho dôveru. Keď proti odvolaniu okrem ministrov za KDH a SMK hlasoval aj minister obrany Ivan Šimko z jeho vlastnej SDKÚ, nechal si v strane schváliť Šimkovo odvolanie z funkcie.
„Koaliční partneri vycítili tlak verejnosti, vycítili politickú šancu, vycítili zároveň to, že by bolo nepríjemné stať sa spolupáchateľom niečoho, s čím nič nemajú a čo nepodporujú,“ zhodnotil vystúpenie Hrušovského a Bugára sociológ Michal Vašečka. „Ide o prejav prekročenia politického rozmýšľania smerom k štátnickému rozmýšľaniu.“ Na Dzurindovu stranu sa postavil predseda ANO Pavol Rusko. S Hrušovským nesúhlasí a zo snahy koncentrovať moc obviňuje práve KDH. „Ich politika v silových rezortoch je expanzívna, robustná a v tomto prípade si treba uvedomiť, že KDH je strana, ktorá mala 8 percent.“
Predseda KDH Hrušovský tvrdí, že posledné kroky premiéra Dzurindu navodzujú podozrenie, že sa snaží koncentrovať väčšiu moc do rúk SDKÚ. Tvrdo kritizoval aj Dzurindovu teóriu o „skupinke“, čo poškodzuje štát: „Považujem to za choré a za úpadok súdnosti celej spoločnosti.“
SDKÚ Hrušovského slová odmietla. „Predseda SDKÚ konal a koná vždy v zmysle zodpovednosti, ktorá mu vyplýva z ústavy a zákonov,“ píše sa vo vyhlásení strany. Hrušovský však tvrdí, že Dzurindove „personálne zmeny na základe spravodajských informácií, ktoré majú nízku výpovednú hodnotu“, znepokojujú aj zahraničie.
Pred dvoma dňami americký veľvyslanec Ronald Weiser v rozhovore pre SME povedal, že pozorne sleduje vývoj udalostí a znepokojuje ho možná strata kontinuity vo vedení NBÚ a ministerstva obrany.
Sociológ Vašečka podobný postoj KDH a SMK očakával. „V momente, ako premiérovo konanie začalo poškodzovať záujmy štátu, sa od kľúčových hráčov očakáva, aby zaujali zásadné stanovisko. K tomu práve prišlo.“ Vašečka predpokladá, že jedným z možných premiérových ťahov v tejto situácii môže byť, že presadí za nového šéfa NBÚ človeka, ktorý bude mať dôveru západných partnerov.
Podľa odborníkov vzniká čosi ako nové spojenectvo medzi Dzurindovou a Ruskovou stranou, ktorej ministri aj vo vláde hlasovali za odvolanie Jána Mojžisa. Rusko napríklad včera kritizoval aj spôsob komunikácie, ktorý si Hrušovský zvolil: „Celý čas si hovoríme, že si nebudeme veci odkazovať cez médiá, a je zvláštne, že necítia potrebu povedať to koaličným partnerom, ale cítia potrebu urobiť mimoriadnu tlačovku.“
„Pred mesiacom boli tri strany súdržné proti jednej, teraz sú dve proti dvom,“ povedal Vašečka. Rusko však podobné spojenectvo odmieta.
Bugár tvrdí, že neoficiálne spojenectvo ANO s SDKÚ v ňom vzbudzuje dohady. „Nemyslíme si, že metóda vo vláde získať ešte jedného partnera a zvyšných dvoch prehlasovať, prispeje k tomu, aby sme zabránili tomu, aby vo vládnej koalícii nevzniklo ešte väčšie napätie.“ Naznačil, že spojenectvo medzi SDKÚ a ANO môže byť napríklad prostriedkom na odstránenie šéfa vyšetrovateľov obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozefa Šáteka, ktorého tím vyšetroval Ruska.
Bugár pripustil, že by to mohlo byť „obsahom určitej dohody“, o ktorej SMK nevie. Dôkazy na to však nemá. (miš, joč, rp, tasr)