BRATISLAVA – Tretina obyvateľov Slovenska nedôveruje nijakému politikovi. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky 33 percent ľudí nesympatizuje so žiadnou politickou stranou či hnutím.
Nedôvera k politikom a politickým stranám narástla od januára o sedem percent. Najnovší septembrový prieskum pritom ešte neodráža kauzy, čo v posledných dňoch rieši vládna koalícia.
Podľa pracovníkov Ústavu pre výskum verejnej mienky, ktorý prieskumy priniesol, ide o klasický úkaz povolebného obdobia – strany podľa nich voličov pred voľbami pritiahnu späť. Záujem o voľby je u nás stále pomerne vysoký.
„Je to tretina, v ktorej sú chronickí nevoliči spolu s tými, ktorí sú väčšinu času skeptici, ale pred voľbami sa nechajú vyprovokovať,“ hovorí Peter Marchevský z ÚVVM.
Český sociológ Jan Hartl tvrdí, že ide o dlhodobý fenomén, čo sa prejavuje aj v Česku. „Stav, v ktorom sa teraz naše krajiny nachádzajú, sa označuje ako kríza vedenia spoločnosti. Ľudia majú pocit, že žiadna z politických strán a politikov ich nereprezentuje.“
Hartl si myslí, že po odznení veľkých tém deväťdesiatych rokov – integrácia do únie a NATO, zavedenie základných demokratických inštitúcií či voľného trhu – prichádza menej príťažlivé obdobie každodennej politickej práce.
„Politikom už nestačí len ideologicky bľabotať, treba mať veľa odborných znalostí na riešenie ekonomických a sociálnych reforiem,“ povedal Hartl. „Ako keď vytvoríte orgány tela, ktoré už má ruky aj nohy, ale ešte v ňom nekoluje krv. Tou krvou je politická a podnikateľská kultúra, priehľadnosť v ekonomických vzťahoch.“
Autor: MICHAL FRIŠANDREA HAJDÚCHOVÁ

Beata
Balogová
