í chce uchádzať o post prvého podpredsedu.
Podľa Šebeja by bolo totiž korektnejšie, keby Kaník vystupoval ako jeho súper, keďže sa nestotožňuje s jeho politickým programom. Ako povedal v rozhovore pre TASR, vylučuje možnosť efektívnosti ich vzájomnej spolupráce pre diametrálne odlišné politické postoje, predstavy o politike a o tom, "čo sa v politike smie a nesmie".
Šebej uznáva, že personálne zmeny, ku ktorým nevyhnutne dôjde po sobotňajšom kongrese, sú necelé dva roky pred parlamentnými voľbami značným rizikom pre stranu s takými nízkymi preferenciami, ako má momentálne DS. Podľa januárového prieskumu agentúry FOCUS to bolo 1,8 percenta, v novembri 2000 ešte 2,2 percenta voličov.
Je to zmena, ktorá sa na konzervatívnu stranu ani nepatrí a je veľmi nepraktická, ale potrebná, tvrdí Šebej. Sám pôvodne o vlastnej kandidatúre neuvažoval. Rozhodol sa tak až na návrh súčasného predsedu Jána Langoša, ktorý po piatich rokoch pôsobenia v tejto pozícii nebude kandidovať s odôvodnením, že je to užitočné pre občiansku pravicu na Slovensku.
Ústredným bodom Šebejovej agendy vo funkcii predsedu DS by malo byť úsilie presadiť v politike étos a pretrhnúť existujúce väzby medzi ekonomikou a politikou. Nie z morálnych dôvodov, ale preto, že to mrzačí podnikateľské prostredie a ekonomiku a robí ju nevýkonnou, tvrdí. Politika DS by sa pod jeho vedením mala preorientovať od jednoduchých zápasov o základné reformy na zápasy typické pre západnú Európu. Tam je, ako dodal, aktuálny zápas medzi deregulovanou ekonomikou a tzv. sociálnym štátom.
Podobne ako dlhoročný predseda Langoš aj kandidát na jeho nástupcu odmieta redukovať politickú prácu na marketingové techniky. Ako budúci predseda si vie Šebej predstaviť vstup DS do predvolebného zápasu jedine v koalícii, pričom počíta s Kresťanskodemokratickým hnutím, Stranou maďarskej koalície a "zatiaľ nemá dôvod neuvažovať o Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii", ktorá však doteraz záujem o spoluprácu neprejavila. Pred voľbami však podľa Šebeja zvíťazia pragmatickejšie úvahy.
Potenciálny budúci líder je aj po vyostrenej kritike vedenia strany a po odchode Ivana Mikloša a Viktora Nižňanského "skalopevne" presvedčený o správnosti vystúpenia piatich poslancov demokratickej platformy z poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej koalície. DS má podľa neho raison d'étre len vtedy, keď môže presadzovať vlastnú agendu, ktorá "sa ideologicky a obsahovo nerozplýva v postojoch iného subjektu", ako to bolo v SDK. Odchod Mikloša a Nižňanského, ktorých si Mikuláš Dzurinda vybral ako jediných zástupcov občianskej pravice do exekutívy, nemohol byť podľa neho motivovaný len rozchodom poslancov z DS s klubom SDK. "Je to škoda, že odišli, ale človek neodchádza z vlastnej strany kvôli takejto veci," povedal pre TASR.
