ústavy Európskej únie (EÚ), o ktorej budú členské a kandidátske štáty EÚ rokovať na medzivládnej konferencii 4. októbra v Ríme. Slovenská diplomacia od zasadnutia v Dobříši očakáva, že sa V4 dohodne na spoločnom postupe, ktorý bude presadzovať v Ríme.
Oficiálnu pozíciu SR k budúcej európskej ústave prerokuje Národná rada na budúci týždeň a následne ju odsúhlasí vláda. V návrhu nášho stanoviska, ktorý vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí (MZV), sa hovorí, že budeme presadzovať silnú Európsku komisiu. Slovensko sa chce zasadzovať za 25 komisárov s kompetenciami a právom hlasovať, na čom trvajú aj ďalšie menšie štáty a zrejme sa na tom zhodneme aj s partnermi z V4. Slovensku nevyhovuje návrh Konventu pod vedením Valéryho Giscarda d` Estaigna, ktorý ráta od roku 2009 s 15 komisármi s právom hlasovať (vrátane predsedu a ministra zahraničných vecí), ostatné štáty majú mať komisára bez kompetencií a bez tohto práva.
Slovensko pravdepodobne podporí vytvorenie postu ministra zahraničných vecí, budeme sa však zasadzovať za presné vymedzenie jeho vzťahu k predsedovi Európskej rady. Podľa MZV by sme nemali súhlasiť s prechodom z jednomyseľného hlasovania v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Na dane, sociálnu politiku a obranu máme rovnaký názor. Niektoré štáty budú na medzivládnej konferencii navrhovať, aby sa o týchto otázkach hlasovalo kvalifikovanou väčšinou, SR to nepodporuje. Slovensko v návrhu svojej pozície pripúšťa aj zmenu preambuly prvej európskej ústavy tak, aby sa odvolávala na kresťanstvo, ale takúto zmenu iniciovať nebude.
