šetky jej články. Zdôraznil pritom potrebu zachovania fiškálnej nezávislosti členských štátov. ODS je tiež za väčšie právomoci národných parlamentov a zásadne sa stavia proti zaradeniu Charty práv a slobôd EÚ do ústavy, čo by jej dalo silu zákona, nadradeného národnej legislatíve. Podľa ODS ústavná zmluva výrazne prehlbuje európsku integráciu a právna subjektivita, ktorú únia získa, vytvára priestor pre vznik superštátu. Na jej schválenie preto budú požadovať vypísanie referenda.
Predstaviteľ maďarského Fideszu Ivan Bába potvrdil, že Budapešť príde na medzivládnu konferenciu o európskej ústave s požiadavkou na zaručenie kolektívnych práv menšín. "Naša pozícia je jasná od 90. rokov - práva menšín nemožno vyvodiť z ľudských práv," uviedol. Maďarská opozícia aj vláda sa zhodujú, že základné práva národnostných menšín by mali byť kodifikované v základnom zákone budúcej EÚ, ktorým bude ústavná zmluva. Podľa Bábu ide o špecifickú otázku medzinárodného práva a únia sa k nej musí vyjadriť.
Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda zopakoval, že pri texte budúcej ústavy EÚ sme pripravení na kompromisy. Na rozdiel od partnerov z európskych stredo-pravých strán sa nedomnieva, že by dávala možnosť vytvorenia európskeho superštátu. Návrh ráta s mnohými oblasťami, kde členom únie zostane právo veta. Dzurinda tiež rozumie dôvodom, prečo sa má Charta práv a slobôd EÚ stať súčasťou budúcej ústavnej zmluvy. "Tí, čo sú proti, nie sú realisti," povedal agentúre SITA. Zhoduje sa s Topolánkom v potrebe samostatného rozhodovania v oblasti daní, v hospodárskej a sociálnej politike. Požiadavku Maďarska na kolektívne práva menšín tvrdo odmieta.
bl;jj;zp
