é predpokladá prijatie takéhoto zákona. "Navrhovaný zákon však ako naplnenie tohto cieľa hodnotiť nemožno, pretože jeho obsahom je iba protiústavná úprava sankčného postihu osôb, ktoré nadobudli majetok, ku ktorému nebol preukázaný pôvod a spôsob jeho nadobudnutia," píše v pripomienkach generálna prokuratúra.
Postih protiprávneho nadobúdania majetku je podľa GP v našom právnom poriadku upravený, nakoľko nadobúdanie majetku protiprávnym spôsobom je najčastejším trestným činom (napr. krádež, sprenevera, podvod) alebo trestným činom daňovým, prípadne priestupkom. Takto získaný majetok je možné postihnúť prostriedkami trestného práva alebo opatreniami v priestupkovom konaní. Podľa Občianskeho zákonníka možno postihnúť aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. GP navrhuje, aby sa zaviedla rovnaká povinnosť preukazovať pôvod majetku a to napríklad opätovným zavedením majetkových priznaní, ktoré však musia dávať skutočný obraz o majetku fyzických osôb a právnických osôb k určitému obdobiu s následným oprávnením orgánu štátu požiadať o preukázanie pôvodu tohto majetku.
GP sa domnieva, že zákon v navrhovanej podobe je v niektorých ustanoveniach protiústavný. "Vzhľadom na to, že navrhovaný zákon je postavený na prezumpcii viny (zákonnej domnienke nestatočnosti) a na prenesení dôkazného bremena na odporcu, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky," konštatuje GP. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky nie je podľa GP ani zavedenie tzv. majetkového cenzu, ktoré predstavuje rozpor s ústavným princípom rovnosti pred zákonom. Za neústavné GP označila aj to, že základným zdrojom na vážne zásahy do súkromia majú byť písomné oznámenia fyzických osôb a právnických osôb, teda inými slovami udania, ktoré bude orgán Policajného zboru povinný prešetrovať.
Návrh zákona nie je podľa GP ani v súlade s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. "Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva," konštatuje GP v pripomienkovom konaní.
