by ohrozilo aj reformu verejnej správy a riešenie ďalších otázok, ktoré od nás očakáva EÚ. "Už nemáme čas, aby sme novelu ďalej odkladali, či aby sme prípadne rozmýšľali o malej novele ústavy," zdôraznil Hamžík s tým, že verí v prijatie novely.
Nevylúčil, že únia už na konci tohto roku rozhodne o skupine kandidátskych krajín, ktorým sa umožní vstup do EÚ ako prvým. Dokonca Švédsko zvažuje už koncom svojho predsedníctva oznámiť termín vstupu najlepšie pripravených krajín, čo však Hamžík z pohľadu Slovenska nepovažuje za dobré. "V júni nebudeme omnoho lepšie pripravení ako sme teraz, ale budeme lepšie pripravení koncom roka," zdôraznil s tým, že rozhodujúca bude hodnotiaca správa, ktorá bude publikovaná až začiatkom novembra. Preto by SR nevyhovovalo oznámenie termínu už na konci švédskeho predsedníctva.
Je možné, že ďalšia vlna rozširovania nastane o 5 až 6 rokov, alebo ešte neskôr, čo si Slovensko nemôže dovoliť. Preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme v najbližších mesiacoch presvedčili EÚ o dosiahnutí pokroku, ktorý nás zaradí do prvej skupiny, konštatoval Hamžík. Pripomenul, že Slovensko je hodnotené nielen podľa pokroku v každej z 29 negociačných kapitol, ale v prvom rade podľa kodanských politických a ekonomických kritérií, medzi ktoré patrí ako kľúčové prijatie novely ústavy.
Novela Ústavy SR teda nepriamo zasahuje do procesu negociácií s EÚ. Dokonca v prípade článku 60, ktorý sa týka Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), zasahuje priamo do negociačnej kapitoly 28 Finančná kontrola. "Takéto posilnenie postavenia NKÚ je z hľadiska rokovaní v kapitole 28 nevyhnutné a bude mať pozitívny dopad na otvorenie rokovaní v tejto kapitole," povedal vicepremiér.
