Bratislava 22. septembra (TASR) - Konfederácia odborových zväzov SR nevidí dôvod, aby sa jednohodinový celoštátny výstražný štrajk neuskutočnil v avizovanom termíne 26. septembra od 8.00 do 9.00 h. Uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii prezident KOZ SR Ivan Saktor.
Pripustil však, že ešte stále existuje možnosť od štrajku odstúpiť. Kľúč k riešeniu však drží v rukách vláda. Určité oteplenie vzťahov v sociálnom dialógu nastalo po piatkovom rokovaní premiéra s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a prezidentom KOZ SR. Odborová centrála privítala aj rozhodnutie predsedu vlády poveriť ministra Pavla Prokopoviča funkciou predsedu Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Tým vznikol predpoklad na zvolanie riadneho zasadania Predsedníctva RHSD, ktoré sa uskutoční v utorok 23. septembra. Podľa Saktora tak vznikne priestor na rokovanie tripartity ešte pred štrajkom.
Avšak KOZ SR naďalej trvá na štyroch požiadavkách, splnenie ktorých by mohlo štrajkové prípravy zastaviť. Ide o zvýšenie minimálnej mzdy, zachovanie a valorizáciu tarifného odmeňovania vo verejnom sektore, zmiernenie sociálnych dopadov na občanov pri zavádzaní reforiem v daňovej a dôchodkovej oblasti.
Podľa odborárskych predákov má štrajk čoraz väčšiu podporu nielen medzi odborovými zväzmi a odborármi, ale aj v radoch širokej verejnosti. Saktor uviedol, že celoštátny protest plne podporujú najsilnejšie odborové zväzy - zdravotníci, školáci, kováci, železničiari a cestní dopravcovia. Štrajkovať teda budú nielen železničiari a autobusáci, ale aj veľké strategické podniky ako napríklad bratislavský Volkswagen, či košickí železiari.
Centrálny štrajkový výbor so znepokojením sleduje vyhlásenia niektorých zamestnávateľov, ktorí sa vyhrážajú zamestnancom postihmi, či rušením sociálnych výhod vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv v prípade ich účasti na štrajku. Viceprezident KOZ SR Eugen Škultéty v tejto súvislosti zdôraznil, že štrajk je plne legitímny a nemá žiadnu väzbu na záväznosť ustanovení kolektívnych zmlúv. Túto skutočnosť potvrdil aj výrok rozsudku Najvyššieho súdu SR z októbra 1998.
