KDH bude bojkotovať televíziu Markíza, lebo jej „spravodajstvo a publicistika nespĺňajú základné etické a legislatívne normy“. Ako to vnímať? Prepiate a neštandardné. Názor, že v redakčnej politike Markízy je prítomná zaujatosť a zlý úmysel voči KDH, je v poriadku. Symptómy občas napínajú nielen žalúdky, ale i hranice nevkusu a stupidity - napríklad šot o geneticky poškodených plodoch. Posledný monitor MEMO 98 vyrátal z voleja nekorektností viac.
Markíza však nie je jediné aktivistické médium na Slovensku, ktoré manipuluje a „robí politiku“. Prečo nebojkotuje KDH denník HZDS? Pri všetkom dešpekte k Markíze, to je desaťkrát tuhšia káva. Aha - Markíza vyčnieva, je najvplyvnejšia. Ale potom je tu otázka: Ide o princíp, že neetické médium nie je partner, alebo hrajú aj iné pohnútky? Napríklad precitlivenosť a zaujatosť - KDH? Samozrejme, tiež solidarita s Vladimírom Palkom.
Hovorí KDH vždy pravdu a správa sa vždy podľa veľkej knihy politickej serióznosti, počestnosti a mravnosti? Snaží sa azda, ale stále málo. Novinári sú, ako politici a ktokoľvek, hriešni a omylní. Omylnosť je nielen právo médií, je to dokonca ich vlastnosť. Až keď žurnalista vopred kalkuluje, aký účinok či dojem by mala jeho práca vyvolať, môže sa začať debata o etike. Problém je však zásadný: Vie KDH vždy spoľahlivo rozlíšiť, kde sa končí omylnosť a začína predpojatosť, aktivizmus či dokonca vedomé šírenie propagandy?
Televízia, rozhlas a tlač majú v demokracii nezastupiteľné postavenie ako neinštitucionálna kontrola moci. Preto sa kritiky a embargá politikov voči nim dajú ľahko interpretovať ako útok na slobodné médiá. Je jedno, že v konkrétnom vzťahu KDH-Markíza by to bola dezinterpretácia. Ide o princíp: Bojkotovať je neprístojné, lebo základné právo verejnosti na informácie stojí vyššie ako právo (želanie) politikov nebyť objektom manipulácií.
