a jediný možný funkčný model usporiadania štátnej správy komunisti považujú model 3 + 1 - tri kraje a samostatný Bratislavský kraj. Tento model je podľa Zuba lacnejší a bol vyskúšaný za minulého režimu. Komunisti tiež tvrdia, že všetky zmeny územnosprávneho členenia od roku 1989 boli bez efektu a zbytočne sa na ne vyhodili peniaze daňových poplatníkov. Návrhy zákonov týkajúcich sa reorganizácie miestnej štátnej správy, o ktorých rokuje parlament, komunisti považujú za nástroj presadzovania politického vplyvu vládnych strán v regiónoch.
Komunisti dnes opätovne zdôraznili svoj protest proti reformám z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna reforma podľa člena poslaneckého klubu KSS Jozefa Hrdličku neodstráni biedu. Hrdlička, tvrdí, že dôchodková reforma je v skutočnosti privatizáciou dôchodkových fondov. "Myslím si, že v tejto republike je ešte aj iná skupinka, ktorá škodí obyvateľom tejto krajiny. Je to Dzurinda, Kaník, Zajac a ďalší," poznamenal komunistický poslanec. Zároveň vyzval "odbory a ostatné sily, ktoré majú záujem podporovať sociálnu politiku, aby prestali hľadieť do seba, na svoje pseudoproblémy a začali robiť politiku v prospech občanov".
KSS nemá veľké výhrady k zneniu historicky prvej ústavy Európskej únie (EÚ), ku ktorej by sa mal dnes vyjadriť aj parlament. KSS súhlasí s jej preambulou, zásadne však odmieta, aby sa do nej dostali zmienky o kresťanstve a Bohu, upozornil poslanec KSS Karol Ondriaš. Komunisti sú podľa neho za zachovanie viacerých princípov riadenia EÚ. Medzi iným aj za princíp: jedna krajina - jeden komisár v Európskej komisii (EK). Podporujú aj systém rotujúceho predsedníctva Európskej rady (ER), ktoré by podľa Ondriaša bolo funkčnejšie, ak by boli v predsedníctve zastúpené viaceré krajiny naraz. Za kontroverzné označil články ústavy EÚ o odstúpení európskeho komisára na žiadosť predsedu EK a článok o tom, že rozhodnutia Rady ministrov a Európskej rady sa prijímajú trojpätinovou, kvalifikovanou väčšinou, ktorá zastupuje tri pätiny obyvateľov únie. To je podľa neho jednoznačne v prospech veľkých štátov EÚ - Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Španielska. Ostatných 20 štátov EÚ nepresadí svoje záujmy bez lobovania, dodal Ondriaš.
