O udelenie azylu v ČR požiadalo od začiatku roku 267 Slovákov
Praha 13. septembra (TASR) - Celkovo 267 slovenských občanov
požiadalo od začiatku roku do konca augusta o udelenie azylu v Českej
republike. České úrady od začiatku roku zaznamenali rekordných 12.309
žiadostí o azyl, zatiaľ čo za celý minulý rok to bolo 8788
žiadateľov. Uviedla to dnes pre TASR Marie Masaříková z tlačového
oddelenia ministerstva vnútra.
Počet slovenských žiadateľov sa tak od roku 1993 zvýšil na
1039. Najviac žiadostí dostali české úrady v júli, keď o azyl
požiadalo 66 Slovákov. České úrady doteraz neudelili azyl žiadnemu
slovenskému občanovi, dodala Masaříková. České ministerstvo vnútra
neeviduje národnosť žiadateľov, ale väčšina slovenských žiadateľov je
rómskeho pôvodu. Najväčší príval slovenských žiadateľov Praha
zaznamenala v roku 2000, keď prijala 723 žiadostí.
Od začiatku roku požiadalo o azyl v Českej republike 12.309
osôb. Najväčšiu skupinu tvoria Ukrajinci (2950), hneď za nimi
nasledujú žiadatelia z Moldavska (1737) a Rumunska (1534), voči
ktorému chce ČR zaviesť vízovú povinnosť. Nezanedbateľnú skupinu
tvoria žiadatelia z Vietnamu (976), Indie (914), Gruzínska (765), či
Arménska (594), alebo Ruska (456).
Podľa Masaříkovej rastúci počet žiadateľov o azyl potvrdzuje
skutočnosť, že Česko sa postupne stáva cieľovou krajinou pre
utečencov. Zároveň narastá počet azylantov z východnej Európy. Ročne
so svojimi žiadosťami uspeje asi 100 až 150 osôb. O roku 1990 Česká
republika zaznamenala 46.202 žiadostí o azyl, pričom vyhovela 2100
uchádzačom.
Martin Mrnka by pre Českú televíziu nakúpil viac slovenských filmov
Praha 13. septembra (TASR) - Ďalší z kandidátov na funkciu
generálneho riaditeľa Českej televízie (ČT), bývalý šéfredaktor
publicistiky ČT Martin Mrnka, prejavil záujem o väčší priestor pre
slovenskú tvorbu vo vysielaní ČT.
Mrnka, ktorý dnes zverejnil plné znenie svojho kandidátskeho
projektu, sa pozastavuje nad malou mierou nákupu a koprodukcie
publicistických a dramatických programov a filmov stredoeurópskej
produkcie. "Najmä diela zo Slovenska, ale i Poľska, Slovinska či
Maďarska z českých a moravských obrazoviek v podstate vymizli,"
sťažuje si adept na funkciu riaditeľa ČT.
Mrnka vo svojom projekte načrtol vývoj českej verejnoprávnej
televízie do roku 2007. Navrhuje v ňom nahradiť súčasný producentský
systém špecializovanými redakčnými pracoviskami. Zároveň potvrdzuje
nutnosť znížiť počet zamestnancov o 250 až 400 ľudí. V súvislosti
s digitalizáciou by však podľa neho počet zamestnancov ČT opäť
vzrástol na približne 2250 ľudí.
Česká televízia by mala podľa Mrnku získať pre vlastné potreby
jeden celý digitálny multiplex s ôsmimi kanálmi, z ktorých by tri
prenajala komerčným rádiám a z ich platieb by čiastočne financovala
prevádzku piatich vlastných programov. Okrem terajších kanálov ČT1
a ČT2 by Mrnka zaviedol ďalšie tri špecializované kanály s pracovnými
názvami ČT-Správy, ČT-Vzdelanie a ČT-Retro.
Program ČT-Správy by bol čisto spravodajským kanálom s dôrazom
na regióny, program ČT-Vzdelanie by sa venoval dokumentom a rozličným
vzdelávacím a jazykovým kurzom. Kanál ČT-Retro by prinášal archívne
filmy a dokumenty, ale aj staré spravodajské relácie. "Myslím si, že
neexistuje jednoduchší spôsob, ako starším ľuďom pripomenúť a mladým
objasniť hrôzu i absurditu minulých režimov," vysvetľuje
opodstatnenosť tohto zámeru Martin Mrnka.
Ján Fuzik informoval medzivládnu komisiu o slovenskom národnostnom
vysielaní
Budapešť 13. septembra (TASR) - Na stiesnené pracovné podmienky
päťčlennej redakcie Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu
v Segedíne a každodenné starosti, ktoré tímu spôsobuje finančná
tieseň, upozornil dnes v Budapešti na zasadaní slovensko-maďarskej
zmiešanej medzivládnej komisie pre kultúru a médiá v Budapešti
predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik.
Podľa jeho slov sú najväčším, desaťročia pretrvávajúcim
problémom, značne obmedzené možnosti prijímania signálov
národnostných vysielaní rozhlasu. V súčasnosti už sotva dostať taký
rozhlasový prijímač, ktorý by bol vhodný na príjem vysielaní na veľmi
krátkych vlnách tzv. východnej normy.
Navyše, aj celoštátne vysielanie je zrušené v období priameho
prenosu z budapeštianskeho parlamentu, upozornil. Maďarský rozhlas
síce aj vtedy vysiela národnostné relácie, avšak tento signál zďaleka
nepokrýva celé teritórium krajiny.
Celá štvrtina programov určených pre poslucháčov slovenskej
národnosti sa teda nemá šancu dostať k odberateľom. Všetky oblasti
Maďarska navyše nepokrývajú ani slovenské regionálne vysielania,
odznelo na zasadaní komisie.
Celoštátna polhodinová relácia s názvom V materinskom jazyku sa
hlási denne vždy od 18.30 h na veľmi krátkych vlnách stanice Kossuth
Rádió a prostredníctvom niektorých regionálnych vysielačov.
Slovenská redakcia v Segedíne každodenne pripravuje
i 90-minútový regionálny program pre juhovýchodný región krajiny,
pričom s 20-minútovou regionálnou slovenskou reláciou oslovuje
poslucháčov každú nedeľu aj štúdio Maďarského rozhlasu v Miškovci.
Uvedené akútne problémy sa najvyšší orgán Slovákov
v Maďarsku-Celoštátna slovenská samospráva podľa slov jeho predsedu
snaží spoločne s ostatnými celoštátnymi menšinovými samosprávami
riešiť podpísaním dohody s novým vedením rozhlasu.
Takáto dohoda bola podpísaná s vedením Maďarskej televízie
(MTV) v apríli 2000 a podľa nej televízia sa snaží zvyšovať časový
rozsah národnostných programov, respektíve zabezpečiť z hľadiska
sledovanosti výhodnejšie vysielacie časy.
Ján Fuzik, ktorý je pôvodným povolaním žurnalista, vo svojom
príspevku krátko pripomenul aj doterajšiu, 18-ročnú históriu
televízneho magazínu Slovákov v Maďarsku, niekdajšej Našej obrazovky
a súčasnej Domoviny. Tento program vysiela prvý program maďarskej
verejnoprávnej televízie vždy v pondelok o 13.25 h.
Repríza je na druhom programe vždy v sobotu o 8.40 h. Predseda
CSS uviedol, že vysielací čas na stanici m1 nie je vyhovujúci a keďže
stanica m2 vysiela cez satelit, slovenskí diváci žijúci zväčša
v menších obciach majú možnosť sledovať národnostné programy výlučne
v nepriaznivom vysielacom čase na stanici m1.
Podľa Jána Fuzika pestrosť pripravovaných programov obmedzujú
nielen technické možnosti, ale aj priskromný rozpočet. Financie
venované na prípravu programov Maďarskej televízie určené pre
národnosti v posledných siedmich až ôsmich rokoch neustále klesajú.
Dôsledkom celkového hospodárskeho úpadku MTV hodnota
tohoročného rozpočtu národnostných relácií nedosahuje ani polovicu
rozpočtu z r. 1994. Pracovníkov - ako konštatoval Ján Fuzik
- oprávnene znepokojujú aj plány na privatizáciu televíznych štúdií
v Segedíne a Pécsi.
Najvyšší predstaviteľ CSS vyzdvihol vo svojom vystúpení
pracovné kontakty slovenských redakcií MTV a Maďarského rozhlasu
s predstaviteľmi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Súčasne
konštatoval, že CSS v duchu platných právnych noriem - zákonov
o menšinách a o médiách - v spolupráci s príslušnými tvorivými
dielňami určila najdôležitejšie smernice prípravy slovenských
programov verejnoprávnych elektronických médií.
V prvom rade im má ísť o informovanie slovenského národnostného
obyvateľstva krajiny a o zachovávanie jeho svojráznej kultúry
- samozrejme pri zohľadňovaní noriem novinárskej etiky.
Nálada vo Washingtone pripomína Slovákom august 68
Washington 13. septembra (TASR) - Atmosféra medzi občanmi v Spojených
štátoch po teroristických útokoch vo Washingtone a New Yorku nám
pripomína Slovensko v auguste 1968, uviedli dnes pre TASR účastníci
Dňa židovského dedičstva.
Američania sú otrasení, ale rozhodnutí brániť svoju demokraciu,
dodali Peter a Eva Salnerovci a Egon Gál z Bratislavy, ktorých
prednášky o osudoch slovenských židov a o súčasnej židovskej komunite
na Slovensku tvorili jadro podujatia pripraveného slovenským
veľvyslanectvom v hlavnom meste Spojených štátov.
Pôvodne sme chceli toto starostlivo pripravené podujatie ako
výraz smútku zrušiť, ale samotní naši americkí priatelia nás vyzvali,
aby sme program Dňa židovského dedičstva naplnili. Slovenskej
ambasáde sa dostalo ubezpečenia od príslušných amerických miest, že
účastníci budú v bezpečí. Silná policajná prítomnosť je v tejto časti
diplomatickej štvrte, kde sídli aj izraelské veľvyslanectvo,
evidentná. V okolitých podzemných garážach môžu súkromné autá
zaparkovať iba po dôkladnej policajnej prehliadke.
Pri atentátoch v USA pravdepodobne nezahynul žiadny slovenský občan
Washington 14. septembra (TASR) - Medzi obeťami utorkových atentátov
v USA nie sú zatiaľ žiadni občania Slovenskej republiky.
Podľa informácií, ktoré TASR získala na Slovenskom
veľvyslanectve vo Washingtone, pri útokoch teroristov na Svetové
obchodné centrum v New Yorku a Pentagón vo Washingtone nateraz nie sú
obete zo Slovenska.
Veľvyslanectvo malo k dispozícii zoznam cestujúcich vo všetkých
štyroch unesených lietadlách, ktoré teroristi navigovali ako rakety
na svoje ciele. Nefigurovali v nich žiadni občania Slovenskej
republiky.
Newyorská polícia v zoznamoch nezvestných, ktoré doteraz
zostavila a ktoré obsahujú do päťtisíc mien, neuvádza národnosť, iba
zamestnávateľa, pre ktorého nezvestní vo Svetovom obchodnom centre
pracovali. Po preštudovaní týchto zoznamov a doplnení údajov budú
môcť príslušné miesta zodpovedať aj na otázku, či predsa len medzi
obeťami neboli aj Slováci.
Slovenské veľvyslanectvo dostáva desiatky e-mailov o podpore
a Američania slovenského pôvodu ponúkajú v prípade, že sa predsa len
ukáže, že niekto zo Slovákov v New Yorku, alebo v Pentagóne zahynul,
svoje príbytky pre rodinných príslušníkov, ktorí pricestujú do USA.
