Obaja sa poznali z ministerstva vnútra. Mitro tam pracoval aj pred rokom 1989. Po vzniku SIS sa Vladimír Mitro stal prvým šéfom SIS a šéfoval jej až do roku 1995, teda aj krátky čas za vlády Jozefa Moravčíka. Po opätovnom nástupe Mečiarovej vlády Mitro začiatkom roka 1995 sám požiadal o uvoľnenie z funkcie. Dôvodom bolo aj to, že odmietol ďalej plniť niektoré požiadavky, ako bolo napríklad sledovanie novinárov. Mitrovi sa však s odstupom času vyčíta, že tajnú službu začal budovať aj s bývalými príslušníkmi ŠtB.
Lexa – Mečiar
Vedľa seba sa ocitli už na počiatku 90. rokov. Otec Ivana Lexu Vladimír, ktorý bol podpredsedom vlády v bývalom režime, bol s Vladimírom Mečiarom v prvej ponovembrovej vláde. Ivan Lexa sa k Mečiarovi dostal po konkurze, stal sa šéfom Úradu vlády. Keď ho nechcel prezident Kováč vymenovať za ministra privatizácie, stal sa štátnym tajomníkom na tomto ministerstve a ministerstvo viedol sám Mečiar. Po voľbách v roku 1994 Mečiar presadil Lexu za šéfa SIS proti Kováčovej vôli tak, že prezidentovi zákonom odobral právo ho vymenovať.
Keď sa stal Lexa novým šéfom SIS, vtedajší poslanec KDH Ladislav Pittner len podotkol: „Treba nám len dúfať, že sa nám nenarodil nový Berija.“ (V období stalinizmu šéf sovietskej politickej polície – poznámka redakcie.)
Po voľbách v roku 1998 sa Mečiar vzdal svojho poslaneckého mandátu, aby mohol do parlamentu nastúpiť Lexa. Keď Lexu parlament zbavoval poslaneckej imunity, Lexa bránil okrem seba aj Mečiara slovami: „Chcem vás požiadať, aby ste Vladimíra Mečiara nespájali s mojou osobou v tom smere, ktorý tu dnes prerokúvame. On nikdy nebol v SIS fyzicky a nikdy nič služobne neprikazoval.“
Mečiar zase v rozhovore pre SME na konci roka 2001 na otázku, či by ešte raz presadzoval Lexu za šéfa SIS, odvetil: „Nedá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky. Ja problém nevidím v osobe Lexu, ale v reakcii prostredia naň.“ Vzápätí Mečiar dodal, že vie, čo SIS mohla, čo mala, vie a za akých podmienok.
Mitro – Dzurinda
Po voľbách v roku 1998 sa Mitro opäť vrátil do vedenia SIS. Nie všetci koaliční politici s tým však súhlasili. Tvrdili, že opätovný návrat Mitra je výsledkom politických dohôd. Vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner však povedal, že Mitro si dôveru vládnej koalície vyslúžil svojimi spôsobmi, správaním a celkovým vedením spravodajskej služby.
O výmene Mitra sa začalo vážnejšie hovoriť až po nasledujúcich voľbách v roku 2002. Keď vypukla kauza odpočúvanie začiatkom tohto roka, premiér Mitra obhajoval. Pod tlakom KDH a SMK napokon musel Mitro odstúpiť. Oficiálny dôvod znel – strata dôvery. Mitro totiž vymenoval trestne stíhaného Petra Tótha za šéfa kontrarozviedky. Mitro však tvrdil, že v tom čase, keď sa pre Tótha rozhodol, ešte nebol trestne stíhaný.
Pittner – Dzurinda
Ladislav Pittner mal skúsenosti s prácou v spravodajských službách i v rezorte vnútra. Na Prezídiu SDKÚ nikto nebol proti jeho vymenovaniu. Spokojné bolo aj KDH. Keď v roku 2001 Pittner predčasne odišiel z funkcie ministra vnútra, oficiálne dôvody zneli, že ľavicová časť koalícia mala výhrady k jeho činnosti. V kuloároch sa však hovorilo, že to bolo skôr na želanie Dzurindu. Pri opätovnom povolaní Pittnera do služieb štátu premiér povedal, že ide o čestného a slušného človeka. Očakával, že Pittner „vykoná v SIS to, čo je vykonať potrebné“, že SIS bude dôveryhodná služba, ktorá sa bude „stále viac profesionalizovať“ a že Pittner vychová „silnú generáciu nových mladých odborníkov“. Mitro bol Dzurindovým personálnym návrhom prekvapený. „Ale dovolím si hodnotiť činnosť každého až vtedy, keď niečo ukáže,“ povedal Mitro.
