k určenej na priority jednotlivých rezortov. Prvoradým cieľom rezortu financií na čele s ministrom Ivanom Miklošom je pritom dodržať deficit verejných financií na úrovni 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo zodpovedá schodku verejných financií vo výške 50,4 mld. Sk. Dôležité preto bude už nezvyšovať výdavkovú stranu rozpočtu, aby to nevyvolalo tlak na zvýšenie jeho deficitu.
V rámci možností objemu peňazí by jednotlivé rezorty mohli podľa predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Bélu Bugára z vyčlenených prostriedkov vyžiť, okrem rezortu pôdohospodárstva. "Každý by si vedel predstaviť viac," uviedol Bugár, podľa ktorého prioritou SMK zostáva dorovnanie priamych platieb poľnohospodárom do výšky 55 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie (EÚ). "Od tejto priority neustúpime," dodal. Pre poľnohospodárov na Slovensku totiž treba zabezpečiť podmienky porovnateľné s podmienkami v okolitých štátoch. Na dorovnanie priamych platieb o 5 percentuálnych bodov na 55 % by bolo v rozpočte potrebné nájsť ďalších vyše 600 mil. Sk.
Aliancia nového občana (ANO) sa podľa slov jej predsedu a ministra hospodárstva Pavla Ruska bude usilovať "vybojovať" dostatok zdrojov na financovanie priemyselných parkov, súkromného sektora a investičných stimulov. Rok 2004 bude totiž podľa neho dôležitý z hľadiska prílevu zahraničných investícií. "Na investičné stimuly sa budeme snažiť vybojovať asi 700 až 800 mil. Sk," uviedol Rusko, ktorý však nechcel uviesť, z akých zdrojov by sa požiadavky strany mali financovať. V oblasti zdravotníctva je ANO podľa neho s pridelenými prostriedkami spokojná.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) rešpektuje podľa jeho podpredsedu Pavla Minárika dohodu, ktorú uzavreli medzi politickými stranami. "Nepresadzovali sme žiadne priority ako strana, pretože sú to priority štátu," skonštatoval a dodal, že v rámci ekonomických možností krajiny sú zabezpečené základné potreby v rezorte školstva aj vnútra.
Podľa opozičnej Komunistickej strany Slovenska (KSS) má návrh budúcoročného ŠR podobnú filozofiu ako tohtoročný. "Je to prejedací rozpočet založený najmä na príjmoch z privatizácie," uviedol Karol Fajnor z KSS, podľa ktorého sa nezakladá na rozvojových programoch a nie je schopný tvoriť príjmy. "Čoraz častejšie zavíta do slovenských domácností chudoba," skonštatoval.
Na príjmovej stránke návrhu budúcoročného ŠR sú podľa Sergeja Kozlíka z Ľudovej strany - HZDS nadsadené daňové príjmy, ktoré tvoria hlavnú časť príjmov rozpočtu. "Očakávaný medziročný rast príjmov z dane z pridanej hodnoty o 15,4 % je nadsadený. Vláda sa dopustí rovnakej chyby ako v tomto roku a potom môže dodatočne hľadať zdroje na vykrytie vzniknutého deficitu," uviedol. Na výdavkovej strane rozpočtu je podľa neho rizikové čerpanie plánovaných 14,2 mld. Sk zo zdrojov Európskej únie (EÚ), nebude plne kryté financovanie verejnej správy, najmä školstva, ani financovanie kompetencií prenesených na samosprávy. "Rozpočet nepodporuje financovanie hospodárskych aktivít, napriek tomu je jeho plánovaný schodok stále vysoký," dodal.
Návrh budúcoročného rozpočtu štátu počíta so schodkom 61,5 mld. Sk pri celkových príjmoch 249,2 mld. Sk a výdavkoch 310,7 mld. Sk. Deficit verejných financií rozpočtuje Ministerstvo financií SR v budúcom roku na úrovni 3,9 % predpokladanej tvorby HDP, čo zodpovedá schodku verejných financií vo výške 50,4 mld. Sk.
Vláda 16. septembra ukončila rokovanie o návrhu ŠR predbežnou dohodou o prerozdelení 5,1-miliardovej rezervy určenej na priority jednotlivých rezortov. Podľa ministra financií Ivana Mikloša bol jeho rezort k poľnohospodárom dostatočne ústretový, keď im z nerozdelenej rezervy pridelil vyše 90 %, čím by sa im malo zabezpečiť dorovnanie priamych platieb do výšky 50 % úrovne súčasných členských krajín EÚ. Definitívne by mal vládny kabinet ŠR na rok 2004 schváliť začiatkom októbra.
