Televízia Markíza venovala najviac priestoru Pavlovi Ruskovi a ANO. FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Najviac pozornosti venovali médiá od 24. júla do 31. augusta premiérovi Dzurindovi. Zároveň dostal spolu s predsedom ANO Pavlom Ruskom najväčší priestor na priamu reč (ten mal zo všetkých politikov najviac priestoru v Markíze). Rusko bol prezentovaný najkritickejšie, všetky médiá o ňom priniesli 58 negatívnych zmienok. Vyplýva to z monitoringu Memo ‘98, ktorý sledoval STV, Markízu, TA 3, Joj, Slovenský rozhlas, rádio Twist, rádio Expres a rádio Okey.
Z politických strán získala všade najväčší priestor koaličná ANO a na jej adresu odznelo aj najviac kritiky.
Časté boli informácie o aktivitách vlády, najviac v rádiu Okey, najmenej v TA 3. Niektoré médiá, hlavne Markíza, priniesli príspevky, v ktorých podľa Memo ‘98 absentovali základné zásady korektnej novinárskej práce.
Kauza „skupinka“ bola najzobrazovanejšou v TA 3 a v TV Markíza. Integrácii Slovenska sa najviac venoval Slovenský rozhlas a rádio Okey,.
Z politických subjektov bola najsledovanejšia ANO – najviac v Joj. Druhou politickou stranou, o ktorej najviac informovali, bol v šiestich médiách Smer a vo zvyšných dvoch (Expres a Okey) to bola SDKÚ.
Opozičného HZDS bolo ako jediné z politických strán zobrazené s prevahou pozitívnych nad kritickými zmienkami. Z politikov bol najviac kritizovaný Rusko, potom Dzurinda a vicepremiér Pál Csáky.
Čo vyčíta Memo Markíze
Redaktorka Alena Kuišová podľa Memo urobila nevyvážený príspevok, keď informovala o plate predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa Jána Langoša. „Ján Langoš nedostal vôbec možnosť reagovať,“ píše Memo. Kuišová pre SME povedala, že sa počas dňa pokúšala Langoša viackrát zohnať, ale nepodarilo sa jej to. Novinári podľa nej vedia, aké ťažké je mu zatelefonovať. V správe použila jeho vyjadrenie z tlače staré niekoľko dní.
Redaktora Erika Tomáša Memo kritizuje za správu o výpovedi predsedu ANO Ruska. Rusko kritizoval KDH a ministerstvo vnútra, že sa s podnikateľom Františkom Mojžišom, ktorý tvrdí, že ho Rusko vydieral, proti nemu spojili. Mojžišovi Tomáš nedal priestor na vyjadrenie. Redaktor svoj príspevok považuje za vyvážený. „Druhou stranou v tomto spore bolo ministerstvo vnútra a KDH, lebo práve na nich Rusko útočil a tí dostali významný priestor,“ povedal.
Spomínaných redaktorov kritizovala aj predchádzajúca správa Mema. Šéfredaktor spravodajstva Ľuboš Karásek sa svojich podriadených Kuišovej a Tomáša zastal. Tvrdí, že Memo by malo osloviť aj redaktorov. K analýze by podľa Karáska malo zverejňovať aj celý prepis reportáže. Pre Karáska je dôležitejšie, čo si o spravodajstve myslí Rada pre vysielanie a retransmisiu. „Nedostali sme od nich žiadny podnet.“
Na otázku, prečo mal Pavol Rusko najväčší priestor, odpovedal Karásek analýzou Memo. „ANO bola podľa monitoringu najnegatívnejšie zobrazeným subjektom vo všetkých médiách. Ani jedna televízia nepriniesla o aliancii, podobne ako o všetkých ostatných koaličných stranách, ani jednu pozitívnu zmienku. Nechápem ich kritiku, snažíme sa informovať objektívne.“
Memo kritizuje Markízu ešte v troch prípadoch. Keď informovala o výzve katolíckeho kňaza poslancom Ruskovi a Kondrótovi, aby zvážili svoju účasť na omši celebrovanej pápežom, príspevok televízia uviedla vetou „katolícka cirkev svojimi aktivitami opäť zaskočila niektorých politikov“, hoci „príspevok ukázal, že išlo o osobnú aktivitu kňaza, bez akejkoľvek participácie oficiálnych cirkevných hodnostárov“.
Memo kritizuje aj redaktora Michala Havrana, za to, že keď informoval o antidiskriminačnom zákone „za jednoznačného vinníka jeho doterajšieho neprijatia bolo označené KDH“.
V poslednom prípade kritizuje Memo opäť Alenu Kuišovú, že „využíva na podporu vlastných názorov anonymné tvrdenia určitých skupín. Z toho istého dôvodu kritizuje Memo aj redaktorku Joj Barboru Serdelovú.
Z novinárov kritizuje Memo ešte redaktorku rádia Twist Valériu Nevoľníkovú, ktorá podľa agentúry nevyvážene informovala o zákaze ministerstva pôdohospodárstva vstúpiť do lesov.
Valéria Agócs z licenčnej rady povedala, že rada si dala spraviť podrobný prieskum, a výsledky by mali byť známe do konca roka. Porovná spravodajstvo Joj, Markízy a Slovenskej televízie. Rada bude skúmať aj to, či boli príspevky zoradené podľa dôležitosti.
(sita, mož)
Čo prinieslo Memo ‘98
* elektronické médiá venovali najviac priestoru premiérovi,
* najkritizovanejší bol vo všetkých médiách Pavol Rusko a najväčší priestor vo všetkých médiách dostala ANO,
* druhým najkritizovanejším politikom bol premiér,
* najviac priestoru dostala ANO v televízii Markíza, Rusko v nej hovoril najčastejšie,
* najviac médiá informovali o návšteve pápeža, druhou najsledovanejšou témou bola kauza „skupinka“,
* riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš sa stal najprezentovanejším verejným činiteľom, iba TV Joj o ňom informovala pozitívne,
* Memo kritizovalo v piatich prípadoch televíziu Markíza, raz televíziu Joj a raz rádio Twist, že príspevok bol nevyvážený.
KDH: Mali sme pravdu
„Výsledky plne potvrdzujú naše postoje voči televízii Markíza ako inštitúcii,“ povedal o správe Memo ‘98 podpredseda KDH Pavol Minárik. Členovia hnutia sa pre televíziu prestali vyjadrovať a nebudú chodiť ani do publicistických relácií. „Išlo o dôkladnú analýzu. Som rád, že je zhodná s nezávislým zdrojom, akým je Memo.“
Pavol Rusko podľa prieskumu dostal v Markíze v auguste najväčší priestor. „Toto nemôže nikoho prekvapiť, keď pozná Pavla Ruska a Markízu,“ hovorí Minárik. Priestor, o ktorý prišlo KDH, Minárik neľutuje. „Ľutujeme diváka, že najsledovanejšia televízia sa uchyľuje k takýmto praktikám.“
Predseda ANO Rusko považuje svoj priestor v Markíze za bezvýznamný. To, že je najviac kritizovaným politikom, spája so svojím vyšetrovaním. „Pre mňa je dôležité, že tá štvavá kampaň nemala žiadny efekt. Preferencie, aj moje, aj strany, neutrpeli.“ Bývalý spolumajiteľ a riaditeľ televízie Rusko na otázku, či Markízu nijako neovplyvňuje, odpovedal: „Toto vyprodukovať je hodné Nobelovej ceny, požiadajte si o ňu.“
Rusko tvrdí, že KDH sa nemôže čudovať, že ho redaktori Markízy kritizujú. „Keď niekto takým hrubým, vulgárnym spôsobom útočí na redaktorov, nemajú byť voči nemu, či už v podvedomí, alebo pri subjektívnom posudzovaní veci oveľa kritickejší?“ Novinári sú podľa Ruska všade na svete subjektívni. „Hľadať zdôvodňovanie, že ja mám preferencie preto také, lebo Markíza, to je patologický stav. Neoplatí sa to komentovať.“ (mož)
