ešte v časoch, keď mala 78 poslancov. Preto si uvedomuje, aké komplikované to bude teraz, keď sa traja cítia nezávislí, a aké nemožné sa to stane, ak ich počet narastie.
Stranícke turbulencie v SDKÚ a ANO vyniesli mimo gravitačného dosahu vládnych strán pánov Šimka, Danka a Nemcsicsa. Aj keď tvrdenie predsedu HZDS, že „dnes je pomer síl v parlamente 75:75“, nesedí, lebo nik neprešiel k opozícii, faktom je, že táto trojica nemá dôvod, aby hlasovala za vládne návrhy iba preto, lebo sú vládne. Hoci podľa ústavy všetci poslanci vykonávajú mandát „podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“, z doterajšej praxe je dostatočne známe, že členovia parlamentu dajú na svoje presvedčenie najmä vtedy, keď nie sú členmi strán. Obavy predsedu Hrušovského, že sa situácia stane neudržateľnou, súvisia s tým, že ani prognóza ďalšieho vývoja nie je priaznivá.
Onedlho si totiž k nezávislým prisadne aj Branislav Opaterný, čím sa pomery v parlamente zmenia z pôvodných 78:72 na 74:72:4. Ani tie nemusia byť definitívne, lebo Ľubomír Lintner ohlásil, že ak sa pre hlasovanie koaličných kolegov nestane podpredsedom NR SR, tak z koalície odíde. Komplikácie vzniknú aj v prípade, že minister kultúry nesplní stranícky príkaz a nebude hlasovať za odvolanie riaditeľa NBÚ. Chmelovu námietku, že takým hlasovaním bude narušená integrita jeho osobnosti, už raz predseda ANO prekonal argumentom, že „ak má integritu osobnosti, tak nemal byť politikom“, lebo vraj „nemôže chodiť v ministerskej limuzíne a trpieť integritou osobnosti“. Odhalením svojho umenia presvedčiť, predseda Rusko sťažil hlasovanie pánu ministrovi. Aspoň tak ako odchody ľudí ANO sťažili pozíciu koalície.
