
Úspešný kandidát Milan Karabín (vpravo) a neúspešný protikandidát Štefan Harabin. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
il tým, že ich programy sú prakticky zhodné a Karabín je „tretia cesta“ medzi Majchrákom a Štefanom Harabinom. Harabin bol viditeľne sklamaný svojím neúspechom, ale nechystá sa zo súdu odísť a mieni naďalej vykonávať funkciu predsedu senátu v trestnom kolégiu.
Tesne po úspešnej voľbe sme sa opýtali novozvoleného predsedu Najvyššieho súdu Karabína, aké má predstavy o riadení tejto inštitúcie.
Aké budú vaše prvé kroky vo funkcii?
„Zistím si, aké opatrenia boli urobené v administratíve, urobím poriadok, zavediem elektronickú podateľňu. Okamžite, nebudem s tým čakať. Ďalšie kroky budem robiť po prerokovaní v Sudcovskej rade.“
Chcete robiť poriadok, už presne viete, kde je to potrebné?
„Musím zistiť, aký je stav, ja som tam nebol 6 rokov.“
Vo svojom príhovore pred Súdnou radou ste hovorili aj o situácii na Najvyššom súde. Veríte, že sa vám podarí skoncovať s jeho rozpoltenosťou?
„Verím, že áno, chcem to skončiť. Odsúdim to, čo je zlé, a budem podporovať svojich kolegov, ako sa to od nich očakáva.“
Akým chybám svojho predchodcu Štefana Harabina by ste sa vo funkcii chceli vyhnúť?
„Vyhnúť sa tomu, aby som ignoroval členov Sudcovskej rady, svojich vlastných kolegov, ktorí mu chceli poradiť, a niekedy, ako som sa dozvedel, takto nepostupoval. Jednoducho, vynechával Sudcovskú radu z toho, aby svoje rozhodnutia prijímal po skutočnej a serióznej diskusii.“
Nebude súčasťou vašej snahy o lepšiu komunikáciu aj zriadenie funkcie hovorcu na Najvyššom súde?
„Myslím si, že na krajských súdoch to už funguje, pokojne môže byť táto funkcia aj na Najvyššom súde.“
Ste proti zrušeniu samostatnej rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu. Budete o tejto otázke rokovať s ministerstvom, čím budete argumentovať“
„Myslím si, že možné riešenie existuje. Môžeme o tejto záležitosti diskutovať, po vysvetlení princípov sa nájde pozitívne riešenie.“ (rp)
Chronológia volieb predsedu Najvyššieho súdu
20. december 2002 – Súdna rada zvolila v tajných voľbách za predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Získal minimálny počet hlasov potrebných na zvolenie. Ako člen rady mal hlasovacie právo. Je možné, že ho využil vo svoj prospech.
január 2003 – Neúspešný Harabinov protikandidát Sergej Kohut podal na Ústavnom súde sťažnosť proti procesu voľby v Súdnej rade. Okrem iného namietal aj možnosť, že Harabin hlasoval sám za seba, kým on takú možnosť nemal.
11. február 2003 – Harabinovi sa skončilo prvé funkčné obdobie. Najvyšší súd začal riadiť jeho podpredseda Juraj Majchrák.
19. február 2003 – Ústavný súd dal Kohutovi zapravdu. Súdna rada musela následne upraviť svoj rokovací poriadok. Odstránila v ňom všetky výhrady Ústavného súdu.
7. máj 2003 – V prvých voľbách po rozhodnutí Ústavného súdu sa stretli Milan Karabín, Štefan Harabin a Juraj Majchrák. Rozdelená Súdna rada nebola schopná zvoliť ani jedného z kandidátov.
23. jún 2003 – Uskutočnilo sa druhé kolo volieb. Nemohli sa na ňom zúčastniť kandidáti z mája. O priazeň Súdnej rady sa uchádzali Ida Hanzelová, Štefan Minárik a Harald Stiffel. Hlasovanie bolo neúspešné.
30. september 2003 – V treťom kole volieb sa stretli tí istí kandidáti ako v máji, čo umožňoval volebný poriadok. Juraj Majchrák sa tesne pred voľbou vzdal kandidatúry v prospech Karabína. Ten získal 10 hlasov. Jeho neúspešný protikandidát Harabin iba päť.