Bratislava 15. septembra (TASR) - K návrhu kompetenčného zákona, ktorým sa parlament v pondelok začne zaoberať v druhom čítaní, prijali výbory NR SR niekoľko zmien.
Gestorský výbor pre verejnú správu sa zaoberal približne tridsiatimi pozmeňujúcimi návrhmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), z ktorých schválil len tri. Poslanci sa stotožnili s návrhom, podľa ktorého prejde zriaďovateľská právomoc domovov dôchodcov, sociálnych zariadení pre deti s dennou starostlivosťou a penziónov zo štátnej správy na samosprávu k 1. júlu 2002. Vládny návrh počítal s presunom tejto kompetencie k 31. marcu budúceho roka. Členovia výboru takisto odporučili upraviť formuláciu o zachovaní účelového určenia majetku, ktorý na samosprávu prejde z rezortu dopravy. Podľa ZMOS ponechanie tohto ustanovenia môže byť prekážkou pri vyraďovaní a predaji nepotrebných strojov a zariadení, výstavbe nového areálu na správu ciest a podobne. Prijatý bol aj návrh združenia, aby obec nemusela v prípade prevodu zriaďovateľskej funkcie, zlúčenia či zrušenia divadla žiadať o záväzné stanovisko rezortné ministerstvo.
Vo finančnom výbore prešiel pozmeňujúci návrh poslanca Petra Tatára (nezávislý), aby zástupcovia štátnej správy či odborov nemohli byť v orgánoch školskej samosprávy, čo presadzuje rezortné ministerstvo. Tatár predložil ďalších osem návrhov, avšak poslanci ich nepodporili. Iba jeden hlas chýbal na prijatie návrhu, podľa ktorého by sa legislatívne zakotvilo zrušenie okresných úradov.
V návrhu novely zákona o obecnom zriadení, ktorý takisto predkladá rezort vnútra, prijal gesčný výbor viacero pozmeňovacích návrhov. Poslanci sa stotožnili s návrhom Milana Horta (SDKÚ), aby stavebné konanie bolo preneseným výkonom štátnej správy. Hlavným dôvodom podľa neho je, že v prípade ponechania stavebného konania ako originálnej kompetencie samosprávy jedinou odvolacou inštitúciou by boli súdy, čo by viedlo k ich neprimeranej zaťaženosti. V prípade prenesenej kompetencie sa odvolanie presúva na vyšší stupeň štátnej správy.
Na návrh poslancov Romana Vavríka (SDKÚ) a Alexandra Slafkovského (DS) výbor odsúhlasil, aby poslanec miestneho zastupiteľstva nemohol súčasne pôsobiť v predsedníctve firmy, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec. Nevylučuje sa však jeho pôsobenie v dozornej rade tejto firmy.
S ďalším návrhom Vavríka, a to vypustiť ustanovenie, ktorým sa radikálne znižuje počet poslancov obecných zastupiteľstiev v závislosti od počtu obyvateľov, sa členovia výboru nestotožnili. Kým doterajšia právna úprava umožňovala voľbu až 60 poslancov, vládna novela stanovuje ich maximálnu hranicu na 27, a to len pri obci nad stotisíc obyvateľov. Výbor nakoniec odsúhlasil kompromisný návrh poslanca Horta - zvýšiť počet poslancov vo všetkých obciach nad desať tisíc obyvateľov. Maximálny počet poslancov v obciach nad 10 000 sa zvyšuje z 15 na 19, a obciach nad 20 000 z 19 na 25. Najviac 31, namiesto pôvodných 23, môže byť volených zástupcov v obciach nad 50 000 obyvateľov a 41 namiesto 27 v obciach nad 100 000 obyvateľov.
Prijatý bol aj pozmeňovací návrh, aby si samosprávy rozpočty neschvaľovali trojpätinovou, ale len jednoduchou väčšinou.
Poslanci sa stotožnili s návrhom Ústavnoprávneho výboru NR SR na zmenu textu takzvaného interpretačného pravidla, podľa ktorej ak zákon pri úprave pôsobnosti samosprávneho kraja neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti samosprávneho kraja.
Členovia výboru pre financie, rozpočet a menu prijali návrh na šesťročné funkčné obdobie hlavného kontrolóra, ktorý dohliada na činnosť obecného zastupiteľstva. V súčasnosti dĺžka výkonu jeho funkcie nie je zákonom stanovená.
