BRATISLAVA – S celkovým vývojom spoločnosti a zmenami od vlaňajších parlamentných volieb je podľa prieskumu nespokojných až 86,9 percenta občanov. Vládni politici hovoria, že obyvateľstvo svoju nespokojnosť zrejme spája so životnou úrovňou. Nepáči sa im však, že médiá sa dostatočne nevenujú aj úspechom Dzurindovej vlády.
Ľudmila Benkovičová z Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu, ktorý prieskum uskutočnil, pokladá zistené číslo nespokojnosti za vysoké, ba až znepokojujúce. „Rozmieňať ho“ podľa nej musia predovšetkým politici. „Súčasťou politiky by malo byť aj to, aby tu žili spokojní ľudia,“ myslí si.
Príčiny nespokojnosti prieskum neskúmal. Podľa Benkovičovej sa na otázku „prečo“ jednoznačne odpovedať ani nedá, myslí si, že potenciálnych dôvodov je príliš veľa. „Je to len otázka hierarchie dôvodov.“
„Výrazná nespokojnosť obyvateľstva je dôsledkom nenaplnených, v mnohom až nadpriemerných očakávaní,“ tvrdí sociológ Marián Velšic. Myslí si, že pod vysokú úroveň nespokojnosti sa určite podpisuje aj „blbá nálada“ v spoločnosti – najmä množstvo politických káuz a „prešľapov“ politických aktérov. „Možno to dokumentovať napríklad aj na zvýšenom počte ľudí, ktorí tvrdia, že nedôverujú žiadnemu politikovi, na celkovom odmietavom postoji občanov k politike, alebo na klesajúcom trende volebných preferencií strán, ktoré sú zaangažované do týchto káuz.“
Sociológ Pavel Haulík povedal, že výsledky prieskumu môžu byť dané sociálno-ekonomickou situáciou či dramatickými spormi na politickej scéne.
Politici sa však na vec pozerajú inak.
Poslanec Július Brocka z KDH si nespokojnosť ľudí vysvetľuje tým, ako médiá opisujú skutočnosť. Verejnosť potom podľa neho prehliada pozitívne výsledky vlády. „Úspechy prekrývajú žabomyšie spory, ktoré pre ľudí nie sú dôležité, ale majú palcové titulky v médiách,“ myslí si. Povedal, že málo sa oceňuje pokles nezamestnanosti za posledný rok o päť percent, rast priemyselných parkov, príchod zahraničných investorov na Slovensko či úspechy v zahraničnej politike.
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner považuje zistenia z prieskumu za logické, pretože sa spájajú so životnou úrovňou. Vláda ide podľa neho cestou reforiem, ale občanov pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov nemôže uspokojiť. „Domnievam sa, že vysoká politická rizikovosť pre koalíciu nastane od januára 2004, keď sa prejaví dosah reforiem či zvýšenie cien energií.“
Poslanec opozície Miroslav Maxon z HZDS povedal, že atmosféra v spoločnosti je veľmi zlá. Riešenie vzťahov bezpečnostného úradu s premiérom a rôzne „skupinkové záujmy“ nie sú podľa neho skutočnými problémami občanov. Politické špičky sa podľa poslanca nevenujú kvalite zákonov prijímaných v súvislosti so vstupom do Európskej únie a so životnou úrovňou občanov.
Ani do budúcnosti sa ľudia na Slovensku podľa výsledkov prieskumu nepozerajú optimisticky. Takmer 70 percent z nich nemá pocit istoty, z toho 28 percent ho nemá určite.
Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že ľudia sa najviac obávajú vývoja v ekonomickej a sociálnej oblasti. Vyše tretine respondentov strach naháňa bieda a choroba, tretine vlastná nezamestnanosť. Výlučne sociálnej politike vlády to však Velšic nepripisuje. Je za tým podľa neho vôľa obyvateľstva podstúpiť radikálnejšie zmeny. „Keďže v mnohých prípadoch pozitívne výsledky reforiem prichádzajú s veľkým oneskorením (a niektoré sú v nedohľadne), verejnosť to logicky vníma ako nesplnené volebné sľuby.“
Sociológ Pavol Havlík hovorí, že pokiaľ nie je možné prieskumy porovnávať, je zložité ich interpretovať. Jeho agentúra MVK napríklad v jeseni po parlamentných voľbách zistila, že negatívny vývoj je u nás len podľa 46 percent opýtaných. Haulík by však prieskum MVK neporovnával s najnovšími výsledkami OMV, pretože to nepovažuje za metodologicky šťastné. Podotkol, že nespokojnosť má veľa dôvodov a rôzne prejavy, a preto sa nedá vzťahovať ako známka, ktorú dal teraz občan vláde.
(joč, sp)
