Vtedajší premiér Vladimír Mečiar odmietol žiadosť Európskeho parlamentu oddialiť prevádzku. „A predsa sa krúti, a predsa sa z komínov dymí,“ povedal v auguste 1998.
Po nástupe Dzurindovej vlády sa začali spory, či dokončiť aj tretí a štvrtý blok, pretože podľa odhadov bolo potrebné na dokončenie 50 miliárd. Dostavať chcela okrem opozície aj vtedy koaličná SDĽ, ktorá mala v elektrárňach cez Štefana Košovana najväčší vplyv. Pripojil sa aj prezident Rudolf Schuster.
V roku 2000 vláda rozhodla, že nebude financovať a poskytovať štátnu záruku na financovanie dostavby 3. a 4. bloku a zdôvodnila to ekonomickými analýzami, podľa ktorých by ani za najideálnejších podmienok dostavba nebola efektívna.
Začala sa vytvárať lobistická koalícia na čele s Ficovou stranou Smer, ktorá dostavbu veľmi podporovala, pripojilo sa HZDS s argumentami bývalého šéfa elektrární Tibora Mikuša. Generálny riaditeľ Devín banky (mala blízko k SDĽ) Ľubomír Kanis zaplatil reklamný článok v celoštátnom denníku, aby mohol oznámiť: „Sme jedinou bankou, ktorá otvorene lobuje za dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.“
Neskôr sa spor utíšil a ostalo pri tom, že ak sa nájde súkromný investor, môže bloky dostavať, ale bez štátnych záruk a úverov.
Pred týždňom Pavol Rusko, keď prišiel do kresla ministra hospodárstva, hovoril, že chce otvoriť diskusiu o súkromnom financovaní dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
(rf)