Návrh zákona prerokuje vláda SR v stredu 19. septembra a následne sa ním bude zaoberať parlament. Ten by ho však mal schváliť najneskôr v novembri, aby od 1. januára budúceho roka mohol zákon vstúpiť do platnosti. Základ pre budúci inštitút verejného ochrancu dala novelizovaná Ústava SR.
Funkcia ombudsmana bude verejná a nezávislá a za jej výkon sa bude zodpovedať priamo Národnej rade SR. Na post ho navrhnú poslanci a zvolí Národná rada SR, ktorá ho môže aj odvolať. Ombudsman nebude musieť mať právnické a ani iné vysokoškolské vzdelanie a bude môcť pred nástupom do funkcie pôsobiť v orgánoch verejnej správy. Verejný ochranca práv nesmie mať menej ako 35 rokov, musí byť občanom SR, mať trvalý pobyt na jej území a nesmie byť členom politickej strany.
Hlavnou úlohou ombudsmana bude poskytovanie neformálnej pomoci osobám voči konaniu zamestnancov verejnej správy. Typickou oblasťou pôsobnosti verejného ochrancu práv budú rôzne nesprávne úradné postupy. Pôsobnosť sa nebude vzťahovať na NR SR, prezidenta, vládu, Ústavný súd, Najvyšší kontrolný úrad a spravodajské služby.
Ombudsman bude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu a náklady na zriadenie jeho úradu si ešte v tomto roku vyžiadajú 20 miliónov Sk. Jeho sídlo bude v Bratislave.
V súčasnosti pozná inštitút ombudsmana približne 50 štátov. Prvou krajinou na svete, ktorá ho vytvorila ako parlamentný kontrolný orgán, bolo Švédsko v roku 1809. Jeho príklad nasledovalo v roku 1919 Fínsko a v polovici 20. storočia sa ombudsmanstvo rozšírilo po celom svete. Verejný ochranca práv je zakotvený napríklad v právnom systéme Tanzánie, Nemecka, Nového Zélandu, či Veľkej Británie.
*alf pa
NNNN
