Najviac rozruchu v slovenskej parlamentnej aj vládnej debate o ústavnej zmluve spôsobilo KDH, ktoré navrhovalo presadzovať vyňatie charty základných práv z textu zmluvy. Hnutie sa tak dostalo na podobnú pozíciu ako napríklad euroskeptická česká opozičná ODS.
Hlavnou námietkou je obava, že charta bude krokom k premene únie na „superštát“, pretože únia bude mať svoj zoznam základných práv a mechanizmus na ich zabezpečenie rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu.
Charta definuje základné ľudské práva inak ako Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý prijala Rada Európy a ktorý je súčasťou právneho poriadku väčšiny európskych štátov. Ak bude charta súčasťou ústavnej zmluvy, stanú sa práva v nej zakotvené záväznými pre členské štáty. To by mohlo v budúcnosti ohroziť suverenitu členských štátov v oblastiach, ako je napríklad rodinné právo, zamestnanecká alebo interrupčná legislatíva. „Kandidátske krajiny nemohli do tohto návrhu (textu charty) doteraz vstúpiť, pretože to bolo vytvorené pred summitom v Nice. A ani v konvente, pretože tam to bola len otázka zaradiť alebo nezaradiť (chartu) do celkového návrhu, ale bez možnosti zasahovať do obsahu,“ povedal podpredseda KDH Ján Figeľ.
Zástancovia charty argumentujú, že zabezpečí väčšiu právnu ochranu európskym občanom. Charta – a ani celá ústavná zmluva – nebude mať vyššiu právnu silu ako ústavy národných štátov. „Nedomnievame sa, že charta by mohla mať taký negatívny vplyv, ktorý by mohol vyústiť do ohrozenia suverenity štátu,“ povedal minister zahraničia. (mar)
