podarí presadiť svoju najvýznamnejšiu prioritu, aby sa v EK zachoval princíp jedna krajina-jeden komisár s právom hlasovať. Podľa Dzurindu sa SR splní aj to, aby sa budúci základný dokument EÚ nazýval ústavná zmluva, nie ústava. Naznačuje to aj deklarácia, ktorú dnes prijali v Ríme najvyšší predstavitelia dvadsaťpäťky a ktorá rovnako hovorí len o zmluve. Dzurinda sa domnieva, že Slovensko uspeje so snahou presunúť niektoré citlivé oblasti spod rozhodovania konsenzom tak, aby sa o nich so súhlasom všetkých krajín rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou.
Dzurinda ocenil návrh ústavy EÚ z dielne európskeho konventu, podľa neho dnes nikto zo zúčastnených nepovedal, že ho „treba prekopať.“ Premiér chce po návrate na Slovensko zvolať všetkých predsedov parlamentných strán a oboznámiť ich s rokovaniami na mimovládnej konferencii. Domnieva sa totiž, že o podobe budúcej ústavnej zmluvy musí na Slovensku existovať konsenzus. V novembri sa tiež zrejme stretnú predstavitelia Visegrádskej štvorky a Beneluxu, aby diskutovali o presadzovaní svojich záujmov.
Predseda vlády nemá obavy, že by malé štáty nemohli v EÚ presadiť svoj názor. „Preceňuje sa téma veľkí proti malým,“ konštatoval. Poukázal pritom, že Poľsko bude mať v EÚ len o niečo menšiu váhu ako Nemecko, ktoré patrí medzi najväčších prispievateľov do rozpočtu únie, čo je podľa neho prejavom solidarity.
Rím je podľa premiéra „finále európskeho zjednocovania.“ Dodal, že Slovensko má po prvýkrát v histórii šancu budovať EÚ, ktorá bude aj po rozšírení základom bezpečnej a prosperujúcej Európy.
