Výsledkom zrážky štyroch ľavicových hviezd je vznik Zjednotenej robotníckej strany práce. V novej strane sa rozplynul Ľavicový blok Jozefa Kalmana, ROSA Miroslava Kočnára, Béčko - Revolučná robotnícka strana a Nezávislá občianska strana nezamestnaných a poškodených. Kým prvé dve sa do dejín zapísali aspoň osobnosťami predsedov, ktorí ako kukučie mláďatá vypadli z Ľuptákovho ZRS, ostatné dve zaujali nanajvýš svojimi predvolebnými šotmi. Táto fúzia však rozhodne nepotrebovala povolenie od protimonopolného úradu - súčet štyroch outsiderov totiž dáva znova len outsidera.
Slovenská ľavica je v troskách. Ficova slávna mačka bezprizorne blúdi po tretej ceste, už nie je ani čierna, ani biela, ba dokonca už nenaháňa ani myši, len voličské preferencie. Nereformovaní komunisti sú v parlamente len trpení a každý slušný človek ich zďaleka obchádza. Všetkých ostatných voliči pred rokom vykázali na perifériu politiky. Tam snívajú svoj sen o návrate Ľubomír Ftáčnik, Jaroslav Volf aj Peter Weiss. SDSS do omrzenia omieľa odkaz svojho zakladateľa; Dubček však nie je Lenin, aby večne živil priazeň voličov. SDĽ akoby stále žila zo zašlej slávy a SDA zasa ustrnula v presvedčení, že je jedinou slušnou ľavicovou alternatívou; a voliči to predsa raz pochopiť musia.
Integrácia síl sa dostala do kréda ľavice. Zatiaľ to však vyzerá tak, že pred zánikom ich zachráni len rozpustenie sa v koncentráte namiešanom Robertom Ficom. Ten je síce bez ideologickej farby a chuti, ale pod Tatrami zázračne zaberá. SOP o tom už vie svoje.
Autor: IVAN RONČÁK(Autor je politológom a publicistom)
