o (TIS). Podľa TIS však občania citlivejšie ako legislatívu vnímajú informácie o škandáloch na vysokých postoch. "Znepokojujúco pôsobí vývoj posledných dní, keď najvyšší predstavitelia štátu hovoria o klientelistickom a korupčnom správaní sa na najvyšších miestach," uvádza TIS.
Nechala upozorňuje, že viacerí politici deklarujú ochotu bojovať proti korupcii, ale v praxi to tak nerobia. "Osvedčená rétorika parlamentných strán je záväzok, slávnostné uvedenie návrhu do parlamentu a následne sa objavia neprekonateľné prekážky a zákon sa neprijme," zdôraznil Nechala. Na vine sú často aj odlišné postoje koaličných strán, ako sa to ukázalo v diskusii o postavení špeciálneho prokurátora. Neochotu vidí TIS aj pri obmedzovaní imunity poslancov či zavedení prísnejších pravidiel pre konflikt záujmov.
TIS pochválila činnosť rezortov spravodlivosti, zdravotníctva, práce a sociálnych vecí. Ocenila novelu zákona z dielne ministerstva vnútra (MV), ktorá určuje politickým stranám limit pre členský príspevok maximálne na 80 000 Sk, vytvára register strán a hnutí a stanovuje náležitosti darovacích zmlúv. Za negatívne však považuje, že ministerstvo financií (MF) naopak ruší maximálne výdavky na politickú kampaň. Otázniky vyvoláva, ak konanie MF v prípade Gabriela Palacku, v minulosti podozrivého z korupcie, ktorého prijalo do zamestnania a neskôr sa dostal na pozíciu v Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBOR).
TIS si všimol aj obce a vyššie územné celky, ktoré po reforme verejnej správy získali väčšie kompetencie aj finančné prostriedky. Kabinet ani Národná rada SR sa zatiaľ problémami korupcie na miestnej úrovni príliš nezaoberali. "Činnosť ZMOS pritom možno charakterizovať ako protichodnú s opatreniami na zabezpečenie väčšej kontroly a transparentnosti," konštatuje TIS.
