zákon má umožniť zahraničným advokátom poskytovať služby na Slovensku, stanovuje podmienky uznávania diplomov a zlučuje Slovenskú advokátsku komoru s Komorou komerčných právnikov. Zavádza tzv. nulovú toleranciu, podľa tohto pravidla advokát odsúdený za zvlášť závažnú trestnú činnosť alebo korupciu nebude môcť viac pracovať v právnickej profesii.
Niektorí poslanci sa stotožnili s argumentom Komory komerčných právnikov (KKP), ktorá sa nechce zlúčiť s advokátskou. Podľa šéfa KKP Jozefa Kravca je navrhovaná právna norma v rozpore s občianskym aj obchodným zákonníkom, ústavou aj prístupovou zmluvou do EÚ, ktorá hovorí ako o advokátoch, a rovnako aj o komerčných právnikoch. Kravec, ktorý vystúpil vo výbore, zopakoval, že "komerční právnici nechcú byť advokátmi". Majetok, ktorý komora má, môže podľa Kravca prejsť do novej organizácie len na základe dobrovoľnosti - a táto podmienka sa nesplní. Kravec, ktorý zastupuje 1500 komerčných právnikov, ďalej kritizoval, že MS SR porušuje zásady hospodárskej súťaže, keď chce, aby výkon právnického povolania kontrolovala len jedna inštitúcia.
K zákonu mala výhrady aj Slovenská advokátska komora, ktorá síce nemá problém so zlučovaním, ale nepáči sa jej definícia bezúhonnosti advokátov. Podľa nej by aj advokát, ktorý spáchal trestný čin korupcie pred dvadsiatimi rokmi, nemohol vykonávať svoju prácu. Slovenská advokátska komora upozorňuje, že v tom období posudzovali tento skutok inak a navyše si advokát už mohol vybudovať svoju klientelu a získať jej dôveru.
Nezávislého poslanca Rudolfa Žiaka tiež zaujímalo, či je oprávnené rozdeliť advokátov na tri skupiny. Prax na Slovensku budú vykonávať euroadvokáti, ktorí budú z krajín EÚ, ďalej to budú zahraniční zo štátov WTO (Svetová obchodná organizácia) a OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) a medzinárodní z ostatných oblastí.
Štátna tajomníčka MS SR Lucia Žitňanská si myslí, že navrhovaná právna norma je v poriadku. Rezort vytvoril tri kategórie preto, že v rámci priestoru EÚ budú platiť rovnaké pravidlá, ktoré neplatia presne vo vzťahu k iným krajinám. Zlúčenie dvoch komôr do jednej s názvom Slovenská advokátska komora obhajovala tým, že štát ich zriadil, má teda právo rozhodnúť aj o ich splynutí. Žitňanská pripustila, že k zákonu mal niekoľko pripomienok aj Brusel. Tie však MS SR spracovalo do pozmeňujúceho návrhu, ktorý predloží prostredníctvom poslancov v Národnej rade SR v druhom čítaní.
