Židia sa zídu v synagógach, aby si modlitbami pripomenuli jeden zo svojich najvýznamnejších sviatkov.
Židovský rok nemá presne určený počet dní ako kresťanský rok. Má jeden posuvný mesiac - Vaadar, a preto má trinásť mesiacov. V predvečer Nového roku sa muži, ale aj ženy zídu v synagóge, kde sa modlia určené modlitby, vzájomne si vyslovujú želania do nasledujúceho roka i všetkým ľuďom na svete bez ohľadu na náboženstvo. Pravidlom je, že v synagóge sa musí zísť najmenej 10 mužov.
Spoločnej modlitbe predchádza večera. Jej súčasťou je podávanie barchesu s medom - špeciálneho pleteného pečiva z bieleho cesta, aby nasledujúci rok bol sladký a najmä šťastný. Ľudovým zvykom je jedenie jabĺk s medom a v niektorých krajinách sa jedia ryby, lebo rybia hlava symbolizuje hlavu roka. Platí pravidlo, že aký bude prvý deň Roš Hašana, taký bude celý rok. Nový rok je súčasne dňom účtovania za všetky skutky predchádzajúceho roku.
Roš Hašana sa slávi v prvý deň v mesiaci Tišri. Je to aj deň spomienok - človek si pripomína stvorenie a Stvoriteľa. V synagógach sa trúbi na tradičnom nezdobenom baraňom rohu - šofari. Sú tri druhy trúbenia - jedno, trojnásobné a sedemnásobné. V tento deň sa možno vystrieť na zem pred Pánom. Obrad je začiatkom Desiatich dní pokánia, ktoré sa končia sviatkom Jom Kipur - Dňom zmierenia - najväčším židovským sviatkom.
Jom Kipur vychádza v tomto roku na štvrtok 27. septembra. V ten deň je zakázaná akákoľvek práca a je to jediný sviatok, na ktorý sa vzťahuje úplný pôst. Jom Kipur sa slávi už od večera predchádzajúceho dňa, teda už od 26. septembra.
*alf zg jm na
