BRATISLAVA – Vláda už dlho hlása boj proti korupcii, ale za posledné tri roky sa na Slovensku jej vnímanie nezmenilo. Situácia je o to horšia, že podozrenia o podplácaní sa objavujú na najvyšších miestach. Povedali to včera predstavitelia Transparency International Slovensko (TIS), keď zverejnili index vnímania korupcie za rok 2003.
Vnímanie korupcie na Slovensku je na úrovni Kolumbie, Peru či Salvádoru, s ktorými sme sa ocitli na 59. priečke spomedzi 133 krajín.
Ľudia by zmenili názor, keby sa korupcia odhaľovala a trestala na tých najvyšších miestach. To by bol pre nich „signál, že sa skutočne niečo mení“, povedala Daniela Zemanovičová z TIS.
Riaditeľ odboru boja proti korupcii na Úrade vlády Ján Hrubala si myslí, správy v médiách „o podozreniach z korupcie na najvyšších miestach“ prekryjú aj pozitívne informácie. Do parlamentu prichádza viacero zákonov, ktoré majú obmedziť korupciu.
Poslanec opozičného Smeru Robert Kaliňák však namieta, že ľudia musia pocítiť zmenu najprv vo vlastnom živote, aby sa presvedčili, že proti korupcii sa naozaj bojuje. Teší ho, že policajti sa zbavili strachu vyšetrovať aj citlivé kauzy, „kde účinkujú politické špičky“, a verí, že to bude napredovať.
Poslanec SDKÚ Peter Miššík hovorí, že korupciu medzi vysokými ústavnými činiteľmi treba dokázať, nielen naznačovať. Úlohou parlamentu je prijímať dobré zákony. „Začíname robiť kroky, ktoré sú drobné, ale podstatné k tomu, aby sa znížila miera korupcie,“ tvrdí.
Podľa Pavla Nechalu z TIS na ľudí už veľké slová poslancov nezaberajú, lebo nakoniec protikorupčné zákony pre „neprekonateľné prekážky“ aj tak neprijmú. „Podľa nich sa boj proti korupcii má týkať každého, len nie ich,“ povedal na adresu politikov.
Politológ László Öllős si myslí, že politika v postkomunistických krajinách sa vyvíja len ako súboj záujmov. „V týchto štátoch sa objavil typ úspešného politika, ktorý nevidí vyššie morálne princípy, len záujmovú kalkuláciu. Vytvára sa tak dojem, že všetko sa deje ako obchod, resp. politický obchod.“ (hr, sp)
