BRATISLAVA – Vnímanie korupcie u nás je na úrovni Kolumbie, Peru či Salvádora. Transparency International včera zverejnila rebríček tzv. indexu vnímania korupcie v 133 krajinách sveta. Slovensko sa spolu so spomínanými štátmi ocitlo na 59 priečke.
Slovenský index vnímania korupcie je 3,7 a nemení sa už tri roky. Korupcia sa hodnotí desaťstupňovou škálou, kde 10 znamená, že občania o korupcii v svojom štáte vôbec nevedia. Čím je index nižší, tým je vnímanie korupcie vyššie.
„Sme vnímaní ako krajina, kde sa z hľadiska protikorupčných opatrení nič podstatné neudialo,“ povedala Daniela Zemanovičová z Transparency International Slovensko.
Protikorupčné opatrenia sa začali prijímať pred piatimi rokmi, ale ako hovorí Pavel Nechala z TIS, politici skôr deklarujú snahu a využívajú vyhlásenia na vytĺkanie politického kapitálu, ochota prijímať protikorupčné opatrenia je úbohá. „Rétorické odhodlanie parlamentu bojovať proti korupcii je veľké, no tým sa aktivita v tejto oblasti končí. Parlamentné strany sa riadia už osvedčenou taktikou: najprv je to veľké vyhlásenie, priam slávnostné uvedenie návrhu zákona, následne sa však objavia neprekonateľné prekážky, ktoré dovtedy nikomu neprekážali, a nakoniec sa zákon neprijme,“ opisuje zaužívaný proces Nechala.
Sporadická je aj iniciatíva poslancov. Tomáš Galbavý z SDKÚ napríklad v apríli navrhol ústavný zákon na zúženie poslaneckej imunity, po diskusii v poslaneckom klube ho však stiahol. „Vyvoláva to pochybnosti o skutočnom úmysle riešiť tento problém,“ povedal Nechala.
Z hľadiska prípravy zákonov vyzdvihol prácu ministerstiev spravodlivosti, zdravotníctva a práce a sociálnych vecí. Iniciatívu naopak nevidieť na ministerstve zahraničia, ministerstve kultúry a ministerstve školstva.
Na Slovensku stále chýbajú aj pravidlá financovania politických strán, transparentnejšie pravidlá verejného obstarávania, ale aj o informovaní o procese privatizácie. „Hovorí sa, že hrozí zneužitie privatizácie, no o vytvorení systému sa nehovorí,“ povedala Zemanovičová.
Za podobnú považuje aj situáciu v informovaní o zahraničnej pomoci európskych fondov. „Už niekoľko rokov sa snažíme dopátrať, na čo sa použili prostriedky na boj proti korupcii paradoxne ani túto informáciu sa nám nepodarilo zistiť.“ V minulom volebnom období bol totiž vytvorený odbor boja proti korupcii, ktorý spadal pod Ivana Mikloša, nová vláda ho hneď na svojom prvom rokovaní zrušila. Nový odbor pod gesciou ministra spravodlivosti Daniela Lipšica začal svoju činnosť až v marci 2003.
Čo si myslí TIS
* Situácia s korupciou na Slovensku je vážna a podozrenia z korupcie sa objavujú aj na tých najvyšších miestach, čo ju robí ešte horšou.
* Veľmi negatívny vplyv na vnímanie korupcie môžu mať podľa TIS aj posledné informácie o možnej korupcii na najvyšších miestach, o ktorej hovoril odvolaný šéf NBÚ Ján Mojžiš. „Kauzy môžu byť spúšťačom zmeny, pretože odhalia, aký vážny a výrazný je problém a vyvolajú istý dopyt po zmene,“ povedala Zemanovičová.
* Treba urobiť zmeny, aby sa situácia neopakovala. Napríklad sú potrebné zmeny v legislatíve o SIS a NBÚ, ale aj o verejnom obstarávaní. Vláda či parlament podľa TIS nekonajú tak, ako by si vážnosť situácie vyžadovala.
* Otvoriť by sa mala i seriózna diskusia, ako budú represívne zložky odpovedať na podozrenia o korupcii na najvyšších miestach. Zatiaľ ide o „prázdne vyhlásenia a sľuby“ politikov, ktorí však odmietajú hlasovať za zmeny.
* Pozitívne je odhalenie posledných prípadov korupcie – prípad úplatku na ministerstve pôdohospodárstva, prípad bratislavského sudcu, odhalenie korupcie v radoch polície. Ale stále je to málo.
* TIS upozorňuje aj na prípad Gabriela Palacku, ktorý vyhral konkurz ministerstva financií na dôležitý post v Európskej banke. „Máme pocit, že proces výberového konania, kde nebolo zverejnené zloženie výberovej komisie, nebol celkom priehľadný,“ povedal Nechala. (hr)
Beata
Balogová
