tak na stanovisko trestného kolégia, že Černák ani Kaštan nemali byť podmienečne prepustení na slobodu po odpykaní polovice trestu. "Najvyšší súd svojím rozhodnutím preukázal, že aj súdnictvo je schopné veľmi razantne, ale pritom zákonne a spravodlivo aplikovať trestný zákon v prípade osôb, ktoré sú podozrivé alebo odsúdené za organizovanú trestnú činnosť," domnieva sa Lipšic. Ako dodal, dnešné rozhodnutie trestného kolégia svedčí o tom, že boj proti mafii zo strany súdnictva ide správnym smerom.
Napriek tomu, že dnešné zjednocujúce stanovisko kolégia nebude mať dosah na predchádzajúce rozhodnutia NS SR, je podľa ministra dôležité. "Bude mať vplyv na akékoľvek ďalšie rozhodnutia v podobných situáciách, keď niekto bude odsúdený za závažný trestný čin a bude žiadať o podmienečne prepustenie," vysvetlil.
V marci rozhodol senát NS SR, že podmienečné prepustenie M. Černáka na slobodu bolo v rozpore so zákonom a údajný boss banskobystrického podsvetia sa musí vrátiť späť do väzenia, aby si odpykal dve tretiny trestu. V prípade M. Kaštana iný senát NS SR v máji považoval jeho podmienečné prepustenie za rovnakých okolností za zákonné. Predseda trestného kolégia Harald Stiffel preto inicioval návrh, aby trestné kolégium zaujalo stanovisko k týmto prípadom. Jeho členovia dali za pravdu senátu NS SR, ktorý rozhodol, že Černák mal žiadať o prepustenie až po odpykaní dvoch tretín, nie polovice trestu.
