BRATISLAVA – Ak sa chce občan dostať k ministrovi, pomôcť mu môže členstvo v rovnakej politickej strane. Ministri za ANO údajne musia prijať každého člena strany, čo požiada o stretnutie.
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner síce hovorí, že nejestvuje žiadny stranícky príkaz, ale že je to bežná prax. „Tak to robia všetci.“
Stretnutia členov strany s ministrami za ANO sa organizujú cez sekretariát ministerstiev. „Keď je nejaký problém v regióne v rámci kompetencie ministra, tak samozrejme sa ten človek dostane k ministrovi,“ povedal Lintner.
Bývalý minister hospodárstva Róbert Nemcsics tvrdí, že túto prax odmietal a aj preto žiadal predseda ANO Pavol Rusko jeho odchod z funkcie, ktorú vzápätí sám obsadil. „Práve to bol jeden z dôvodov kritiky, že som nebol ústretový voči takýmto krokom,“ povedal Nemcsics.
Lintner si myslí, že takáto komunikácia s členmi strany je výhodou, lebo minister sa „stretáva s vplyvom mnohých vecí, ktoré môže svojím rozhodnutím ovplyvniť“. Protekcia podľa neho nehrozí, lebo to by sa ministrovi mohlo vrátiť. „Slovensko je primalé a ľudia v regiónoch sa poznajú.“
Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že podobná prax je vo vláde bežná a nie je ani napadnuteľná. „Ide o neformálne pravidlo.“ Podľa neho sa v tomto prípade nedá hovoriť o absolútnej rovnosti občanov.
V SDKÚ takýto záväzok ministrov voči členom strany neexistuje, tvrdí podpredsedníčka strany Zuzana Martináková. „Hovorili sme iba o tom, aby pravé ruky ministra a našich ľudí vo funkciách komunikovali so straníckymi štruktúrami,“ povedala. Ona vraj vo svojej funkcii nevidí rozdiel medzi členmi a nečlenmi strany.
Predseda SMK Béla Bugár povedal, že môže ministra za SMK „maximálne poprosiť“, ak žiada nejaký člen o stretnutie, ale nútiť by ho doň nikto nemal.
„Samozrejme, keď má niekto záujem stretnúť sa, skúša sa to vybavovať, ale na sekretariáte strany mu to nikto nevybaví, lebo ministrom organizujú prácu ich sekretariáty,“ tvrdí Laura Dyttertová, hovorkyňa KDH.
Beata
Balogová
