Prvý raz sa to mohlo dozvedieť už pred tromi rokmi, ale Ústavný súd sa vtedy meritórnemu rozhodnutiu vyhol. Keď Mečiarovo HZDS vyvolalo hlasovanie o predčasných voľbách, skupina poslancov žiadala, aby súd rozhodol, či prezident postupoval v súlade s ústavou, keď také referendum vyhlásil. Najvyšší orgán ochrany ústavnosti návrh poslancov z formálno-procesných dôvodov zamietol. Vyhlásil, že postup prezidenta pri vyhlasovaní referenda stanovuje príslušný zákon, a preto vraj nemôže byť predmetom sporu o výklad ústavy. Viacerí právnici rozhodnutie kritizovali a upozorňovali, že o niekoľko rokov sa môže situácia zopakovať, čo sa aj stalo. V prípade, že sa odborom podarí zozbierať potrebný počet podpisov pod petíciu, Ústavný súd sa už zrejme meritórnej odpovedi nevyhne. Podľa novelizovanej ústavy prezident môže súd požiadať, aby posúdil ústavnosť referenda ešte pred jeho vyhlásením. Sudcovia sa tak budú zaoberať otázkou, či je právo poslancov na celé funkčné obdobie súčasťou základného ústavného práva na prístup k voleným funkciám „za rovnakých podmienok“. Ak odpovedia kladne, tak je potom ohlasované referendum v rozpore s ústavou, lebo „predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody“. V takom prípade sa plebiscit o skrátení volebného obdobia, konaný vždy v jeho polovici, nestane súčasťou pochybných slovenských tradícií.
Ak súd rozhodne inak, potom budeme všetci čakať na referendum úspešné, lebo vtedy bude ústavný súd riešiť ďalší problém: či ním môžu dať voliči záväzný príkaz parlamentu, aby odhlasoval predčasné voľby, ak ústava stanovuje, že poslanci pri výkone svojho mandátu „nie sú viazaní príkazmi“. Ústavný súd sa však takého problému obávať nemusí, lebo úspešné referendum už na Slovensku bolo a tak skoro sa zas nezopakuje.
