BRATISLAVA – Reálne mzdy síce nebudú ani budúci rok rásť, ale nemali by už ani klesať. Hoci sa to teraz, keď ceny rastú oveľa rýchlejšie ako platy, nemusí zdať, za posledných desať rokov reálne mzdy stúpli o zhruba 17 percent. To znamená, že človek s priemerným príjmom aj výdavkami môže minúť takmer o pätinu viac.
Samotné zvýšenie sumy na výplatnej páske ešte neznamená skutočne vyšší príjem. Súčasne s platmi totiž zvyčajne rastú aj ceny. Po zohľadnení inflácie sa tak dá vypočítať priemerný rast reálnych miezd. „Rast reálnej mzdy je zjednodušene kombináciou troch faktorov: rastu produktivity práce v súkromnej sfére, rastu miezd vo verejnom sektore a spotrebiteľskej inflácie,“ vysvetľuje analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
Za posledných desať rokov reálny príjem častejšie stúpal, ako klesal. Rýchlo rástol v polovici 90. rokov. „Skoky vo vývoji miezd súvisia s rôznymi fázami ekonomického a politického cyklu,“ hovorí analytik. Rozhodnutia politikov a ich vplyv na ekonomiku sa raz prejavovali vo vyšších príjmoch, inokedy v ich poklese.
„Rok 1993 bol charakteristický najmä vysokou infláciou, ktorá pohlcovala nominálny rast. Roky 1994 až 1998 boli kombináciou neprimerane vysokého rastu miezd a relatívne nízkej inflácie, ktorá bola dôsledkom nevôle zreálňovať ceny energií, ale napokon viedla k neudržateľnému prehriatiu ekonomiky,“ spomína Pätoprstý.
Tento rok je podobný ako obdobie prvých rokov predchádzajúcej vlády. „Roky 1999, 2000, ako aj tento rok boli snahou o konsolidáciu – priniesli priškrtenie rastu miezd a kontrolované uvoľnenie cien, čo viedlo k poklesu reálnych miezd,“ pripomína analytik. Uťahovanie opaskov pred troma rokmi vystriedal rast príjmov: „Roky 2001 a najmä 2002 boli naopak vrcholom politického cyklu, poznačeného opäť zámernou nevôľou zreálňovať ceny, k čomu sa ešte pridala predvolebná snaha o zvýšenie miezd, najmä vo verejnom sektore.“
„Lepšie“ a „horšie“ roky nie sú podľa Pätoprstého v bývalých socialistických krajinách ničím výnimočným. „Dočasný pokles reálnych miezd je znakom tranzitívnych ekonomík. Vysoká volatilita súvisí skôr s vývojom politického cyklu. Keby úpravy prebehli v polovici 90. rokov, dnes by skoky boli oveľa menšie,“ myslí si.
V tomto roku si môže človek s priemerným zárobkom kúpiť o dve percentá menej ako vlani, budúci rok to má byť už o desatinu percenta viac, odhaduje Pätoprstý. Už rok 2005 má byť opäť jedným z „lepších“. Rast cien by sa mal podľa neho spomaliť pod štyri percentá, čo by mohlo priniesť takmer päťpercentný vzostup reálnych miezd.
Beata
Balogová
