jšie. Zatiaľ čo pred parlamentnými voľbami 2002 ich označilo za najzávažnejší spoločenský problém 59 percent opýtaných, rok po parlamentných voľbách to už bolo 66 percent. Naopak, v porovnaní s predvolebným obdobím klesla naliehavosť problémov nezamestnanosti a trhu práce zo 65 percent na 58 percent, čím sa zaradila na druhé miesto rebríčka najpálčivejších spoločenských problémov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý od 17. do 23. septembra urobil na reprezentatívnej vzorke 1 210 respondentov Inštitút pre verejné otázky (IVO). Zber údajov zabezpečila agentúra Focus prostredníctvom siete vyškolených anketárov.
Najkritickejšie sa vyvíja vnímanie nášho zdravotníctva. V júni 2002 uvádzala tento problém ako najzávažnejší tretina občanov, v septembri 2003 zdravotníctvo trápilo takmer polovicu obyvateľov Slovenska. Štvrtú priečku si v rebríčku naliehavosti dlhodobo udržiavajú problémy morálky a korupcie, ktoré v súčasnosti uvádza 28 percent opýtaných. V porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne stúplo aj vyzdvihovanie problémov politiky, demokracie, právneho štátu a fungovania inštitúcií a svoje stabilné miesto v rebríčku majú problémy ekonomiky vrátane privatizácie a sociálno-ekonomických reforiem.
Pozitívny trend zaznamenala oblasť problémov kriminality a organizovaného zločinu. V roku 1999 uvádzalo ako najzávažnejší problém obavy z vlastnej bezpečnosti, vraždy, krádeže, podvody, či mafiánske praktiky až 36 percent respondentov, v minulom roku to bolo 18 percent a v súčasnosti už iba 14 percent opýtaných.
