Hoci dnešný minister financií už má jeden rozpočet za sebou, až ten včerajší je celkom jeho. Pred rokom mohol Ivan Mikloš použiť len to, čo v úrade našiel. Keď sa po niekoľkých mesiacoch ukázalo, že sa rozpočet rozchádza s realitou, urobil korekcie a zodpovednosť za ne prevzal omylný šéf sekcie. V tomto roku by to už možné nebolo. Keby opäť vyšlo najavo, že predpokladané a reálne kontúry štátneho rozpočtu sa neprekrývajú, už by to prevalcovalo samotného ministra. Pričom treba povedať, že zostavenie funkčného rozpočtu na budúci rok bola úloha na samej hranici splniteľnosti. Napríklad aj preto, lebo ide o historicky prvý rozpočet členského štátu EÚ. Ministerstvo muselo nájsť aj 7,2 miliardy Sk na spolufinancovanie spoločných projektov s úniou, pričom je veľmi neisté, do akej miery dokážeme čerpať peniaze z jej fondov. Miera neistoty, vyplývajúca z nového začlenenia krajiny, je pritom ešte mierna v porovnaní s neistotami, ktoré majú domáci pôvod. Tie vyplývajú z reforiem už uskutočnených (exminister financií Kozlík tvrdí, že daňová reforma zníži príjmy štátneho rozpočtu približne o 15 miliárd Sk) i z tých, ktoré sa ešte len uzákoňujú. Problém je, že rozpočet predpokladá reformu verejnej správy i zdravotníctva - ak príslušné zákony nebudú schválené, tak sa rozíde s realitou už 1. januára 2004. Čo je rádovo horšia predstava ako to, že SMK svoju požiadavku na 55-percentné navýšenie priamych platieb bude presadzovať s pomocou opozície. Je totiž málo pravdepodobné, že strana Bélu Bugára, ktorá kritizuje partnerov, že porušujú koaličnú dohodu, klesne nižšie, ako sú tí, ktorých odsudzuje.
Ivan Mikloš vyhlásil, že „v rozpočte sú riziká, ale myslím si, že tie riziká sú akceptovateľné“. Bez ohľadu na to, čo si kto myslí o podpredsedovi SDKÚ, občania si musia želať, aby sa ako minister nemýlil. On totiž môže z funkcie odísť, ale my by sme vo finančne rozvrátenom štáte zostali.

Beata
Balogová
