Hoci slová trh, trhová ekonomika a trhovisko majú spoločný etymologický základ, nedajú sa zamieňať ani v konverzácii a už tobôž nie v politickej praxi. Žiaľ, to je presne to, čo vidíme a čomu nás ďalšie a ďalšie generácie našich politikov pomaly nútia prestať sa i čudovať.
Koaličný džavot o reforme verejnej správy, novom riaditeľovi NBÚ a novom generálnom prokurátorovi dokazuje, že kým odborníci si lámu hlavy nad reformovaním trhovej ekonomiky a kým opozícia úspešne straší verejnosť pred trhom, vládni politici sa venujú kšeftom patriacim skôr na centrálne trhovisko. Za frázu, že politika je o skrížení záujmov, možno skryť hocakú špinavosť. Treba si preto všímať, čo sa u nás v rámci „skríženia záujmov“ stáva predmetom politiky.
Tak sa z pôvodne profesionálne obsadeného postu riaditeľa NBÚ odrazu stala stolička, o ktorú sa verejne zvádzajú koaličné „rokovania“ - vláde sa tak podarilo z ďalšej inštitúcie utvoriť politický rezort. Ďalšou ilustráciou je reforma verejnej správy: ANO Pavla Ruska dovtedy naznačovala, že ak sa nevyhovie jej predstave o reforme, žiadna nebude - až kým neustúpila. Čo nemôže nevyvolať podozrenie, že sa jej vyhovelo inak a inde. Generálny prokurátor je ďalšou komoditou na koaličnom trhovisku. Náhodou jediný opozičný poslanec Abelovský podporí voľbu Ľubomíra Lintnera za podpredsedu parlamentu. Lintner náhodou hovorí, že ANO bude chcieť „svojho“ generálneho prokurátora, a Abelovský chce náhodou kandidovať. A kupčenie o šéfa NBÚ množstvo výmenných variantov ešte zväčšuje.
Rusko by si mal priať generálneho prokurátora, ktorý voči nemu nebude zaujatý. Nič viac. Tým, že chce „svojho“ prokurátora, docieli akurát to, že voči nemu samotnému bude právom zaujatá verejnosť. O tom, že zisk na trhovisku nemusí byť ziskom v politike, sa však presviedča aj premiér Dzurinda. Pekné reči o vládnom programe nezakryjú fakt, že spod vládnych oblekov vytŕčajú šuštiakové súpravy. Nevkusné zlaté reťaze na krku si domyslíme sami.
