Pred piatimi rokmi to bola prvá vážna skúška pomeru síl po voľbách parlamentných. Keďže jedným z kandidátov bol aj trojnásobný expremiér, už v prvom kole malo hlasovanie plebiscitárny charakter, lebo až 85 percent ľudí sa priklonilo buď ku koaličnému kandidátovi Schusterovi, alebo k jeho opozičnému protivníkovi Mečiarovi. Prevažná väčšina voličov chápala voľby ako hlasovanie o tom, či sa má predseda HZDS, vyhodený parlamentným oknom, vrátiť späť prezidentskými dverami. Zrážka dvoch politických a voličských blokov zredukovala váhu a význam ostatných kandidátov na minimum. Po piatich rokoch je situácia celkom iná. Prvé kolo nebude mať plebiscitárny charakter, lebo bloky sa rozdrobili.
V roku 1999 si voliči opozície vyberali medzi Mečiarom a Slotom, ale pretože predseda SNS bol vtedy úplne z formy, v prvom kole vzal Mečiarovi iba 2,5 percenta hlasov. Teraz bude šéf HZDS okrem poklesu osobných preferencií čeliť ďalším súperom: Gašparovičovi, kandidátovi Smeru, a pravdepodobne aj kandidátovi KSS. Druhý tábor je rovnako rozdrobený, keďže vládne strany s výnimkou SMK prišli s vlastnými ponukami. Okrem toho, že sa hlasy rozdelia medzi Kukana, Mikloška a Romana, môže veci skomplikovať aj Ivan Šimko. Z voľby prezidenta sa stala stranícka súťaž o postup do druhého kola, pričom súperi si tak zavadzajú, že to dáva šancu aj uchádzačom, ktorí by ju za iných okolností nemali. Jednak Rudolfovi Schusterovi, ale aj takým kandidátom, akými by boli Martin Bútora či Peter Šťastný.
Pred piatimi rokmi skupina poslancov vyzvala troch občianskych uchádzačov, nech sa zhodnú na jednom, aby do druhého kola postúpili dvaja demokratickí kandidáti. Je možné, že podobná výzva zaznie aj pred 3. aprílom 2004, ale so želaním, aby tam postúpil aspoň jeden.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
