Bratislava 18. októbra (TASR) - Už aj živý kôň držal čestnú stráž pri truhle zosnulého v pohrebnej sieni jediného bratislavského krematória sídliaceho na Hodonínskej ulici. Jeho pracovníci tak chceli splniť požiadavku mŕtveho pretlmočenú pozostalými, a síce mať na poslednej rozlúčke pri sebe aj najlepšieho priateľa. "Skutočne radi vyjdeme v ústrety všetkým, ak je to v našich silách a možnostiach. Tak prečo nie aj kôň," hovorí Miloslav Hrádek, riaditeľ mestskej príspevkovej organizácie Marianum, ktorá má okrem krematória pod patronátom aj 21 bratislavských cintorínov.
Podľa neho je každý smútočný obrad niečím špecifický a pracovníci krematória by vedeli porozprávať veľa zaujímavých príhod z miesta, z ktorého mnohým behá mráz po chrbte. Doslova horúco vraj býva v krematóriu najmä počas obradov konaných na počesť poľovníkov, vojakov, alebo policajtov. "Kamaráti totiž zvyknú zosnulým nasypať do vrecák náboje, alebo im priamo do truhly vložia nabitú zbraň a počas kremácie to vyzerá ako na silvestrovských oslavách. Keď sa to stalo prvýkrát, všetci prítomní od ľaku takmer zošediveli," spomína riaditeľ Hrádek.
Pohrebnou sieňou sa tiež už dávno neozýva len klasický smútočný pochod a z úst recitátora iba rozlúčková báseň. "Máme k dispozícii kompletnú aparatúru s prehrávačom na kompaktné disky, vinylové platne a tiež kazety. Nie je preto ničím výnimočným, keď sa v sieni zrazu ozve country, populárna hudba, opera či ľudovka," konštatoval Hrádek. Požiadaviek je mnoho a za povšimnutie stojí aj otázka istého mladého muža, ktorý sa prišiel spýtať, či by mu nemohli známi doviezť do siene červené ferrari a namiesto smútočnej skladby pustiť motor na plný plyn. Samotní obradníci majú zasa pripravené vlastné a údajne veľmi dojímavé scenáre pohrebného aktu.
