Letný čas bol na území Slovenska zavedený od roku 1916 do roku 1918 a platil aj v rokoch 1940 až 1949. Potom po tridsaťročnej prestávke, od roku 1979 bol letný čas zavedený každoročne.
Jedným z dôvodov zavedenia letného času je úspora elektrickej energie, pretože v pracovnom čase sa lepšie využíva prirodzené denné svetlo. Tento spôsob všeobecne prináša lepší súlad aktívneho času, keď ľudia nespia s denným svetlom. Metódu teoreticky naznačil už v roku 1784 Benjamin Franklin, ale prakticky sa začala uplatňovať vo viacerých európskych krajinách až počas prvej svetovej vojny.
Podľa niektorých vedeckých tímov striedanie zimného a letného času neprináša želaný efekt, pretože výpadok z prirodzeného rytmu vyvoláva poruchy koncentrácie a znižovanie pracovnej výkonnosti.