Bratislava 19. októbra (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster si myslí, že na Slovensku nastal čas, aby bolo referendum povýšené nad parlament. Rozhodnutie, ktoré prijmú občania vo všeľudovom hlasovaní, by malo mať pre poslancov parlamentu charakter záväzku, nie iba odporúčania.
Prehodnotenie základného zákona štátu v paragrafoch ošetrujúcich inštitút referenda by uvítal aj jeden z autorov novely slovenskej ústavy z roku 2001, ústavný právnik Ladislav Orosz. Bol by dokonca za zavedenie sankcie, ktorá by umožňovala rozpustiť parlament, ktorý by nerešpektoval rozhodnutie občanov prijaté v referende.
V zásade odlišný názor má člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Miroslav Abelovský z Klubu nezávislých poslancov. Ak by mal byť výsledok všeľudového hlasovania záväzný pre následné rozhodovanie poslancov, bolo by to podľa neho popretím mandátu poslanca a princípov parlamentnej demokracie. "Referendum predsa nemôže eliminovať poslanecký mandát," konštatoval Ábelovský v rozhovore pre TASR.
Predseda Ústavnoprávneho výboru parlamentu Ján Drgonec považuje takýto výklad za zavádzajúci. Zhoduje sa s Oroszom v tom, že referendum má aj podľa súčasného znenia ústavy rozhodujúci charakter. "V tom sa plebiscit odlišuje od referenda. Zatiaľ čo plebiscit má charakter odporúčania, referendum je nástrojom priamej demokracie, ktorého výsledok je pre poslancov záväzný," vysvetlil.
Keďže ústava v článku dva prvého oddielu hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ústavné orgány vrátane parlamentu by mali rešpektovať rozhodnutie, ktoré odhlasujú občania v referende, zdôvodnil v rozhovore pre TASR Orosz. Na rovnaký článok ústavy sa odvoláva aj poslanec Abelovský, akcentuje však najmä druhú časť spomínaného ustanovenia, podľa ktorého občania vykonávajú túto moc prostredníctvom svojich zástupcov volených na štyri roky.
Podľa prezidenta Schustera je na spomínanú zmenu "najvyšší čas". Jeho hovorca Ján Füle povedal, že túto tému hodlá prezident spomenúť aj pred poslancami parlamentu v rámci svojej pravidelnej Správy o stave republiky, ktorú prednesie 3. decembra. Drgonec pripúšťa, že zmena ústavy, ktorá by "polopate" charakterizovala referendum a striktne vymedzovala záväzky, ktoré z neho plynú, by bola prospešná. Pochybuje však o tom, že poslanci pristúpia k takýmto zmenám. "Referendum je totiž pre väčšinu politickej scény nežiaduce dieťa," konštatoval. Viac ako novelizáciu ústavy by však odporúčal prijatie úplne nového základného zákona štátu. "Prijať 'zbrusu' novú ústavu by bolo lepšie, ako dávať záplatu na záplatu," uzavrel.
O zmene ustanovení, ktoré ošetrujú inštitút referenda, uvažovali pred tromi rokmi aj autori novelizácie ústavy. Keďže však ide o mimoriadne citlivú politickú aj odbornú otázku, nakoniec na svoj zámer rezignovali z obavy, že rozšírenie rámca novely aj o tento problém by skomplikovalo hľadanie konsenzu. Novelu Ústavy SR nakoniec poslanci vo februári 2001 prijali po dramatickej rozprave tesnou väčšinou 90 hlasov. Nad jej schválením pritom do poslednej chvíle visel otáznik.
Novelizácia základného zákona štátu je momentálne opäť aktuálna. Okrem malej novely ústavy, ktorú si vyžaduje vstup SR do Európskej únie, navrhuje Ministerstvo spravodlivosti SR dve zmeny - rozšírenie právomocí Najvyššieho kontrolného úradu a zúženie imunity poslancov Národnej rady SR a sudcov.
UPOZORNENIE: Domáca redakcia TASR ponúka k správe zvukový záznam.
