Slovenský prezident: V minulosti by už chodili demarše. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Najkritickejšiu správu Rudolf Schuster predniesol v roku 2001 o prvej Dzurindovej vláde. Dnes hovorí, že mnohé jeho obavy sa naplnili.
O čerstvých kauzách odpočúvania, odvolávania šéfa Národného bezpečnostného úradu alebo ministra obrany, sa podľa hlavy štátu rozpráva aj v zahraničí. Prezident je presvedčený, že imidž krajiny utrpel. Dokonca si myslí, že keby sa takéto kauzy udiali v minulosti, Slovensko by sa demaršom nevyhlo.
Schuster sa zatiaľ nechce zdôveriť, či by chcel pokračovať vo funkcii aj v nasledujúcom volebnom období. Do vopred prehratého súboja o prezidentský stolec by ale zrejme nešiel. Neoznačuje sa totiž za hazardéra, ale za človeka, ktorý ide do zdravého rizika. Hovorili sme s prezidentom RUDOLFOM SCHUSTEROM.
Do parlamentu pripravujete správu o stave republiky. Bude kritická k vláde?
„Nebude kritická za každú cenu. Bude odzrkadľovať situáciu v štáte. Nebude to pohľad ani očami koalície, ani opozície, ale predovšetkým občanov.“
V roku 2001 ste najostrejšie vystúpili proti vláde. Vystúpite podobne?
„A dostal som za to od vás, novinárov, lebo ste sa zastávali premiéra. Už vtedy som rozprával o niektorých viditeľných tendenciách, ktoré sa prejavili až teraz. Každý to bral iba ako osobný útok. Lenže ja nemám záujem o osobné útoky. Ide o štát a občanov.“
Budete kritický voči premiérovi Mikulášovi Dzurindovi?
„Nejde len o pána premiéra, ale o celkové hodnotenie situácie v štáte. Dostávame sa do nebezpečnej situácie, keď nás všetci v zahraničí chvália, len doma je život iný. To je moment, na ktorý treba včas upozorniť. Ak budeme pokračovať rozdelení vo vláde, v koalícii, tak to nie je dobré. Poviem aj to, čo je pozitívne. Ale zle sa mi počúva, ako keby len jedna strana rozhodla o tom, že sme pred dverami NATO a EÚ. Treba uznať podiel iných strán, opozície i občanov, ktorí v referende rozhodli o vstupe do únie.“
Po odznení správ o stave republiky vám médiá i viacerí politici vyčítali, že používate nesprávne údaje, že správam chýba posolstvo a viac nadhľadu. Čo s tým urobíte?
„Počul som vtedy vyjadrenie pána premiéra, že hlásam skepsu. Keby som dnes prečítal väčšiu časť tej kritizovanej správy, tak by ste si mysleli, že hovorím o súčasnosti, a nie o roku 2001.“
Toto bude vaša posledná správa. Čo budete chcieť ľuďom povedať?
„Nie je to posledná správa, pravdepodobne vystúpim aj v budúcom roku, pred naším vstupom do Európskej únie. Rád by som toto svoje právo využil, práve pred týmto historickým krokom. A posolstvo tejto správy? Chcem sa ľudí zastať. Robíme reformy na úkor najslabších sociálnych skupín a často živelným spôsobom. Napríklad dôchodková reforma. Už je viac ako 60 zmien v druhom pilieri, ktoré menia to, čo mám pred podpisom na stole. Je to koncepčná práca?“
Veľa sa hovorí o tom, že vláda stratila v parlamente formálnu väčšinu. Kto je zodpovedný za to, že má neistú podporu v snemovni?
„Mali by sa nad tým zamyslieť dve koaličné strany a predovšetkým premiér. Chce mať vo vláde za každú cenu o jeden alebo dva hlasy viac a ostatných prehlasovať. To je veľmi nebezpečná cesta.“
Práve v správe v roku 2001 ste hovorili, že sa veľa priestoru venuje straníckym problémom. Dnes to ako vnímate?
„Bohužiaľ, naplnilo sa to. Vtedy sa ešte dalo vrátiť z kratšej cesty a nezašlo by to tak ďaleko. Niekedy si treba niečo aj priznať, ospravedlniť sa. Ale napätie stúpa. Veď takto sa rozložia aj sami…“
Robí premiér dobre, keď sa v parlamente spolieha na podporu bývalých poslancov ANO a exministra Ivana Šimka?
„Ja by som sa nespoliehal, veď týchto ľudí doslova vyhodil.“
Bola by riešením iná koalícia, prípadne jej rozšírenie o niektorú opozičnú stranu?
„Najskôr treba hľadať riešenie v koalícii. Podporujem všetky demokratické kroky, nie chaos. Ak si dali do koaličnej dohody, že zmeny počtov poslancov v kluboch nebudú mať vplyv na zmeny vo vláde, tak to je už vopred vypočítavosť jednej strany. Čudujem sa skúsenejším, že na to pristali. Je to nelogické. To mohli robiť, keď mali 93 poslancov, a nie teraz. Ukáže sa to, keď v parlamente neprejdú zákony dohodnuté koaličnou radou. Hoci aj na ňu mám svoj názor. Teraz už je koaličná rada často viac ako parlament.“
Na októbrovej schôdzi parlamentu sa budú schvaľovať zákony súvisiace s daňovou či sociálnou reformou. Ak tieto zákony vrátite späť do parlamentu, koalícia bude mať zložitejší život. Akú stratégiu zvolíte pri podpisovaní týchto zákonov?
„Takú ako vždy. Budem posudzovať protiústavnosť alebo či je zákon v rozpore s inými zákonmi. Nenechám sa pritlačiť k múru tým, že majú problémy s podporou 76 poslancov.“
Žiadal vás premiér, aby ste boli striedmejší vo vracaní zákonov do parlamentu?
„Zatiaľ to nepožadoval a ja by som si do toho ani nedal hovoriť.“
Onedlho začnú odborári petičnú akciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách. Keď vás požiadajú o podpis, dáte im ho?
„Nie som organizátorom ani zástancom predčasných volieb. Ak si však koalícia o to koleduje, nezabránim tomu. Vláda si môže za to sama, že odborári prešli do protiútoku.“
Je teraz situácia iná ako v roku 2000, keď bolo tiež referendum o predčasných voľbách?
„Som presvedčený, že ak by aj bolo, tak nebude úspešné. Vidím tu však vážnejší problém. Kým v iných štátoch je referendum nad rozhodnutím parlamentu, u nás nie je záväzné a má len odporúčajúci charakter. O čom sú potom také referendá?“
Z funkcií museli odísť šéf Národného bezpečnostného úradu Ján Mojžiš, minister hospodárstva Robert Nemcsics i minister obrany Ivan Šimko. Od augusta je tiež vo verejnosti známa kauza skupinka, čo škodí štátu. Vy viete o takej skupinke?
„Riaditeľ SIS pán Pittner prišiel a ukázal mi akúsi plachtu o niekoľkých ľuďoch. Kto je s kým v spojení, kto s kým telefonuje… Nič viac. Toto, čo sa rozohralo, má nádych spravodajských hier. Najskôr na niekoho ukážem prstom a potom hľadám dôvody. Pán premiér dostal od Slovenskej informačnej služby informáciu, ktorú som nedostal ja a predseda parlamentu pán Hrušovský. (Informácia o bezpečnostnej spoľahlivosti bývalého riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša - pozn. red.) Na spoločnom stretnutí sme sa s predsedom parlamentu dohodli, že každý napíšeme list pánovi Pittnerovi, aby nám poskytol tú istú informáciu, ktorú dal premiérovi. V SIS ten list dostali minulý týždeň.“
Myslíte si, že premiér zneužíva alebo nadmieru využíva svoje právomoci?
„Možno nadmieru využíva, a to spôsobom, ktorý niekedy spôsobuje vážne pnutie v koalícii i štáte. Ak by mal pán Šimko možnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, som presvedčený, že by ju dostal od koalície a aj opozície.“
Vy teda nemáte v kauze skupinka jasno, rovnako ako verejnosť?
„Celá táto hra bola nešťastím. Keď už médiá nezakryte zaťahujeme do spravodajských hier, tak to je veľmi nebezpečné a skôr či neskôr sa to vypomstí celej krajine.“
Súhlasíte s argumentom, že premiér potreboval takúto informáciu o Mojžišovi, lebo vláda mu je nadriadená, ale vy by ste ten dokument nemali na čo využiť?
„Ak je to tak, potom už netreba prezidenta a ani parlament. Máme tu potom taký zvláštny režim, že vláda môže všetko. Nemala by to byť SIS, ktorá rozhodne, ktorú informáciu komu a kedy poskytne. A komu nie. To je systémový problém riadenia, koordinácie a kontroly tajných služieb. Ak neexistuje, tak je možné ich zneužitie. Ani premiér si nemôže robiť, čo len chce, na základe informácií, ktoré dostane vďaka nadštandardným vzťahom s tajnou službou.“
Zvlášť pri stiahnutí Ivana Šimka z funkcie ministra obrany bolo na vás vidno, že to robíte s nevôľou. Bolo to tak?
„Priznávam to. Aj pri odvolaní ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa som mal problémy, lebo viem, že to bola krivda. Prosil som pána premiéra, aby si to ešte so Šimkom rozmyslel. V žiadnej strane, ani komunistickej, neboli také prísne postihy, keď niekto nehlasoval podľa predstáv. Tu ako by sa na to bolo čakalo. Ako keby to bola len zámienka.“
Telefonujete slobodne?
„V krajine, kde sa už dlhé mesiace nepodarilo objasniť odpočúvanie médií, podnikateľov a politikov, je problematické hovoriť o slobodnom telefonovaní. Ak sa túto kauzu nepodarí objasniť a potrestať vinníkov, bude to dôkaz, že ešte stále nežijeme v demokratickej krajine, ktorá garantuje práva svojich občanov. Už som sa o tom rozprával aj s veľvyslancami iných štátov. A aj som im povedal - netolerujte to, čo nie je hodné tolerovania.“
Utrpel imidž krajiny po odvolaní ministra Šimka a šéfa NBÚ Mojžiša?
„Určite.“
Britský veľvyslanec Todd hovoril, že práve tieto kauzy spôsobili zmeny v imidži Slovenska. Čo vám hovoria diplomati?
„Pýtajú sa, či sa koalícia sama nezničí. Domov posielajú správy aj s touto obavou. Otázniky sú tu, ale vyslovujú sa zatiaľ veľmi opatrne.“
Je to tým, že premiér Dzurinda má dobrý imidž v zahraničí a preto zahraničie nereaguje ostrejšie?
„Možno je to preto, že majú dvojaký meter na posudzovanie podobných vecí, ktoré sa odohrali v minulosti a teraz. Celkom to nechcem porovnávať, lebo tam boli a sú principiálne rozdiely, ale keby sa v minulosti odohrali také veci ako teraz, tak som presvedčený, že by sme už mali na stole demarše.“
Dôverujete riaditeľovi SIS Pittnerovi?
„Po tom, čo sa stalo, mám vážne pochybnosti. Som veľmi zvedavý, ako zareaguje na písomnú žiadosť predsedu parlamentu a moju…“
Ivan Šimko je vaším externým poradcom, Jánovi Mojžišovi nechcete ponúknuť podobnú funkciu?
„Ak by mal záujem, tak ja s tým problém mať nebudem. Je to odborník. Na druhej strane už vidím komentáre v médiách, ako si tu budujem druhé mocenské centrum. Nič také. Každý, kto tu je, nesmie vyvíjať politické aktivity.“
V úrade prezidenta končíte v polovici júna. Chcete ešte niečo špeciálne za ten čas urobiť?
„Nemám žiadne špeciality na záver. Chcem len, aby sa raz moja práca zhodnotila s nadhľadom. Nerobil som inak ani ako primátor, predseda parlamentu, veľvyslanec, investičný inžinier vo VSŽ alebo v Slovenskej akadémii vied. Som presvedčený, že s odstupom času sa moja práca bude hodnotiť inak, ako sa niekedy hodnotila počas funkčného obdobia.“
Naznačili vám politici alebo aj obyčajní ľudia, že by mal prísť do úradu prezidenta niekto nový?
„To nie je téma na debatu s úradujúcim prezidentom… Samozrejme, že viem o stranách a záujmových skupinách, ktoré by chceli mať svojho prezidenta. Najradšej by boli, keby bol prepojený na vládu, ekonomické skupiny a všetko by sa v prezidentskom paláci dialo tak, ako si budú žiadať. Možno až teraz sa ukázalo, aké prezieravé bolo rozhodnúť sa pre priamu voľbu prezidenta. Takže to bude na voličoch, a nie na nich.“
Až vo februári chcete povedať stanovisko, či budete kandidovať. Prečo až vtedy?
„Prečo by som to mal povedať teraz? Keby som povedal, že idem, tak by ste ktorýkoľvek môj krok posudzovali ako predvolebný manéver. Keď poviem nie, možno by ma podaktorí predčasne odpísali.“
Možno by k vám boli médiá láskavejšie…
„Nestojím o láskavosť médií. Ja som médiám nenadbiehal. Do 15. júna budem pracovať.“
Ak prieskumy ukážu, že by ste nevyhrali, išli by ste aj tak do takéhoto súboja?
„Nepoznáte ma. Rozhodne sa nebudem riadiť len podľa prieskumov. Nikdy som nebol hazardér, ale do zdravých rizík som išiel.“
Keď sa vzdal kandidatúry na prezidenta Michal Kováč, vyzval na vašu podporu, je možné, že by ste urobili niečo podobné teraz vy?
„Verím, že občania sa rozhodnú správne a zodpovedne. V tomto smere nemám žiadne obavy a určite si nemyslím, že by som im mal radiť, koho si majú zvoliť ako môjho prípadného nástupcu.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
