u MO SR dnes schválila vláda. Projekt vychádza zo záväzku SR, ktorá sa na summite NATO v Prahe prihlásila k Partnerskému akčnému plánu boja proti terorizmu. Slovensko sa tak zaviazalo vyvinúť efektívne štruktúry a vhodne vybavené sily, ktoré môžu bojovať proti teroristickým skupinám.
"Nárast svetového terorizmu a rôznych foriem organizovaného zločinu si vyžiadal prípravu špecializovaných jednotiek zameraných voči novým hrozbám," uviedol pre novinárov riaditeľ ústavu v Lešti Pavol Maslík. Okrem vojakov ozbrojených síl tam cvičia špeciálne časti jednotiek ministerstva vnútra, spravodlivosti aj financií. Ročne výcvikom prejde okolo 700 až 800 ľudí. Záujem o cvičenie v Lešti prejavili aj niektoré členské štáty NATO a podľa Maslíka niektoré zahraničné skupiny už stredisko navštívili.
Pôvodné armádne stredisko v Lešti zriadili v roku 1996. V jeho blízkosti sa nachádza horský masív Javorie, niekoľko desiatok opustených budov po odchode sovietskych vojsk a vodná nádrž. V areáli je cvičná laserová strelnica, trenažér na nácvik prekonávania vertikálnych prekážok, ďalšia prekážková dráha, tenisové a basketbalové ihrisko. Po transformácii by sa mala v rokoch 2005 až 2010 rozšíriť jeho kapacita z terajších 60 na 150 postelí a personálne obsadenie zo 64 na 160 pracovníkov.
Slovensko potrebuje špecialistov, ktorí pružne reagujú na situácie a sú schopní účinne likvidovať teroristické akcie. V Ústave špeciálneho zdravotníctva a výcviku v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu príslušníci špeciálnych jednotiek absolvujú cvičenie mimoriadnej náročnosti, v ktorom zvládnu všetky druhy bojových zručností. Súčasťou programu bude aj účelové cvičenie v dobrovoľnom zajatí a výcvik v psychologických praktikách vyjednávania. Príprava takéhoto špecialistu je podľa Maslíka odlišná najmä v tom, že je zameraná na rozvoj osobnosti. "Je to extrémne vycvičenie osoby, ktorá sa musí fyzicky a psychicky zdokonaliť natoľko, aby mohla operovať sama alebo v malých skupinkách," konštatoval.
V súčasnosti podľa MO SR vyše 70 percent účastníkov modelových kurzov prežitia v extrémnych podmienkach neovláda základy núdzového pobytu v prírode, nevie narábať s buzolou, čítať z mapy či zakladať oheň. Techniku vojenského praktického lezenia ovláda menej ako percento profesionálnych vojakov rovnako ako prístrojové potápanie. Zručnosť v ovládaní nekonvenčných zbraní ako luk a kuša nepreukázalo ani desať percent účastníkov kurzov. Štatistiku chronického zhoršenia zdravia v ozbrojených silách najviac ovplyvňujú ochorenia srdcovo-cievneho systému, ktoré tvoria vyše 60 percent všetkých neúrazových poškodení zdravotného stavu.
