po skončení studenej vojny už na ňu ale nevidia dôvod. Zároveň si neželajú, aby sme na obranu dávali viac peňazí. Bezpečnosť nie je pre Slovákov prioritou, konštatovala jedna z autoriek štúdie Oľga Gyarfášová. Ťažia ich najmä obavy z poklesu životnej úrovne, chudoby, zlého zdravotníctva, korupcie a kriminality.
Rovnako ako v iných európskych krajinách rastie priepasť medzi nami a Amerikou. Najviac dôverujeme Čechom. Až 88 percent ľudí podľa prieskumov IVO verí Českej republike, Spojeným štátom len necelých 53 percent a nedôveruje im cez 41 percent opýtaných. Washington je však Slovákom stále bližší ako Moskva. Voči Rusku prevažuje nedôvera (54,3 %) nad dôverou, ktorá je 37,8 percenta. Americký prezident George Bush má medzi Slovákmi najnižšiu podporu spomedzi svetových lídrov. Z jeho politikou súhlasí len 28 percent Slovákov, 63 mu neverí. Najdôveryhodnejší je nemecký premiér Gerhard Schröder (49%).
Slováci potvrdili aj svoju preferenciu sociálneho štátu. Cez 55 percent dospelej populácie si vie predstaviť obmedzenie politických a občianskych slobôd výmenou za sociálne istoty. Na tie by si nechalo siahnuť len 27 percent Slovákov. Za dobrých považujeme skôr chudobných ako bohatých. O tom, že viac dobrých ľudí je medzi chudobnými, je presvedčených takmer 60 percent respondentov, medzi bohatými by ich čakalo len 3,6 percenta. Historicky sa Slováci vidia v strede západnej a východnej civilizácie. Rovnako blízko k obom máme podľa 43 percenta občanov. Bližšie k Východu sa cíti byť 30 a naopak k Západu cez 13 percent ľudí.
