Včerajšia koaličná rada bola búrlivá najmä kvôli Devín banke. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA - Koaličná rada po búrlivej diskusii neuzatvorila problém krachu Devín banky. Vláda vypracuje správu pre parlament a koaliční partneri sa k tejto téme opäť vrátia. Povedal to včera po viac ako trojhodinovom rokovaní lídrov vládnych strán šéf KDH Pavol Hrušovský.
„Častá bola otázka vyvodenia politickej zodpovednosti, či už zo strany Národnej banky Slovenska, alebo niektorých členov vlády. Nespomínali sa žiadne mená. Vláda však bola požiadaná, aby navrhla vyvodiť politickú zodpovednosť,“ povedal Hrušovský.
Šéf SOP Pavol Hamžík povedal, že čaká na stanovisko premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý sa k tomuto problému včera vôbec nevyjadril a nechal diskutovať ministerku financií a podpredsedu vlády pre ekonomiku. Podľa predsedu SOP vláda vlani urobila chybu, keď sa rozhodla banku držať pri živote. Myslí si, že konkrétnu zodpovednosť majú nielen rezorty, ale aj ľudia z bankového dozoru, ktorí dovolili Devín banke poskytovať vysoké úroky.
Na otázku, ako reagoval na diskusiu šéf SDĽ Jozef Migaš, pretože práve ľavicoví demokrati podporovali záchranu banky, Hamžík odvetil: „Diskutovala ministerka financií. Vláda však prebrala zodpovednosť. Nevidím dôvod špekulovať nad politickým krytím, lebo ak bolo politické prepojenie na manažment banky, musel o tom vedieť aj predseda vlády. Ak sa robili nejaké dohody, tak sa museli robiť aj s ním a táto ústretovosť bola nemiestna.“
Národná banka uvalila nútenú správu na Devín banku 24. augusta po tom, ako sa ukázalo, že plán ozdravenia banky je podvrhom. Poslednú nádej na záchranu stratila o niekoľko dní neskôr, keď vláda odmietla zaplatiť straty tejto súkromnej spoločnosti.
Dzurindova vláda Devín banku zachraňovala už vlani. Napriek odmietavému postoju SMK a SOP sa presadil názor ľavicových demokratov, čo napokon podporili aj ministri SDK. Záver vtedy znel, že „náklady vynaložené na ozdravenie banky budú nižšie ako suma ohrozených vkladov v prípade jej krachu“.
Devín banka sa za éry Karola Martinku tešila priazni Mečiarovej vlády. Imidž banky SDĽ zase získala v čase, keď funkcie v tejto inštitúcii získali Migašovi muži Ľubomír Kanis či Štefan Košovan. Po jej krachu však predstavitelia SDĽ dôrazne hovorili, že strana nemá s bankou nič spoločného. (sp)
