Zo zistení kontroly NBÚ vyplýva, že Mikuláš Dzurinda prišiel do styku s písomnosťou, s ktorou do styku prísť nesmel. Nálezom kontroly bol premiér úradne usvedčený zo lži, keďže príjem takejto písomnosti viackrát poprel s výhovorkou, že ide o akúsi inú písomnosť („autonómnu správu SIS“).
Pravda, nie všetkým je ešte všetko jasné. Pavol Rusko chce ďalšie dôkazy, že premiér luhal, pretože „NBÚ je príliš zainteresovaný na celej kauze“. A pýta sa, kto mu lož dokáže. Žiadny problém - sám premiér Dzurinda. Stačiť by mala jeho výpoveď v kauze skupinka, v ktorej odkazuje na zdroj „informácia SIS z 23. mája 2003 číslo 63/970-D-1415-46/2003-P Dôverné ide o informáciu o bezpečnostnej spoľahlivosti Jána Mojžiša a je to informácia pre NBÚ“.
Kontrola NBÚ teda ani neobjavila nič nového, len na silné podozrenie prilepila úradnú pečiatku. Hovoriť o „trápnom administratívnom spore“ by Dzurinda mohol iba vtedy, keby od počiatku nezapieral a na prokuratúre nevypovedal. Ak je niečo trápne, tak jeho nová obrana: „Mojžiš si zachraňoval kožu, kontrola je účelová.“ Nuž - všetky kontroly sú účelové. Ich účelom je zistiť, či sa kontrolovaní správajú podľa zákona. Vážnejšie by bolo, keby premiér povedal, že kontrola bola zmanipulovaná. Veľmi by si nepomohol, ale rozprašoval by ešte hmlu, s ktorou od začiatku pracuje. Teraz sa definitívne rozplynula. Nie je to kauza Mojžiš, je to kauza Dzurinda.
Slovenská verejnosť i politika majú takto na stole už z minulosti povedomú otázku: ako naložiť s premiérom, ktorý porušuje zákony a nehovorí pravdu? A je to pekná dilema. Bugár s Hrušovským sa neodvážia premiéra zosadiť, lebo by zosadili aj seba a svojich ministrov. Musíme si zvyknúť - bez SDKÚ koalície niet a žiadna lepšia politická konfigurácia neexistuje. Sú len klamári a porušovatelia zákonov - väčší, strední a menší. To je náš výber a útechou nie je, že ani inde na tom nie sú s politikmi lepšie.
