Bratislava 26. októbra (TASR) - Otázka územnosprávneho členenia Slovenska sa v spoločnosti a medzi politikmi otvára zo železnou pravidelnosťou vždy, keď sa blíži čas volieb a rozhodovania občanov. Počet menších celkov niekedy vychádza z historických prameňov, ich názvy prešli zaujímavým vývinom od komitátov až po kraje. Iba šéfovia samosprávnych krajov sa radi dajú oslovovať župani, no mohol by to byť aj dvorský špán alebo hradský kastelán.
Územnosprávne celky stredovekého Uhorska, a teda aj Slovenska, sa v zachovaných latinských písomných prameňoch označovali ako pagus civitatis, comitatus. Slovenská historiografia požuívala najčastejšie názvy župa alebo kráľovský komitát, najnovšie aj hradské španstvo. Jeho jadrom boli hrady, ktorých páni spravovali aj príslušné oblasti. Hradský špán bol podriadený kráľovi, mal poruke sudcu - dvorského špána a život v podhradí riadil kastelán.
Rozpad jednotného kráľovského majetku v 13. storočí umožnil vznik šľachtických spoločenstiev, ktorých cieľom bolo od panovníka získať vlastné súdne stolice - sedes iudicaria. Od tohto zámeru už nebolo ďaleko k ľudovému pomenovaniu nových samosprávnych celkov - pričom na území Slovenska sa objavila napríklad aj stolica Abovská, Gemersko-malohontská, Spišská, Trenčianska, Užská či Zvolenská. Župan sa stal po vymenovaní kráľom predstaviteľom moci a podžupan prvým voleným úradníkom stoličnej samosprávy. Spolu so slúžnymi tvorili súdnu stolicu - sédriu, pričom šľachtický charakter stratili v roku 1848.
V novovzniknutom Československu sa župami začali nazývať dovtedajšie stolice, no už v roku 1920 toto pomenovanie platilo iba na Slovensku. Neskôr ich nahradili veľžupy, keď ich v roku 1928 nahradilo krajinské zriadenie. Od roku 1939 malo Slovensko opäť šesť žúp, župná správa bola zrušená po obnovení ČSR v roku 1945.
Ústava 9. mája potvrdila v ČSR 19. krajov - Slovensku pripadlo opäť šesť. Vznikli krajské národné výbory podriadené priamo vláde republiky. Od roku 1960 do roku 1969 boli tu už len tri kraje, neskôr k nimi pribudla Bratislava ako hlavné mesto. Krajské štruktúry boli definitívne zrušené v roku 1990. Pomenovanie predseda sa ako pomenovanie šéfa samosprávneho celku Slovenskej republiky do zákona dostalo, či sa mu medzi ľuďmi hovorí župan je však diskutabilné, možno by to mohlo byť "malebnejší" názov - špán či vicišpán.
