iela o 16:30 na druhom programe bohoslužbu z Dudiniec. Pamiatka reformácie pripomína udalosť z 31. októbra 1517, keď Martin Luther pribil na severnú bránu zámockého chrámu vo Wittenbergu svojich 95 téz proti odpustkom. Ich počet bol určený zámerne, aby prevyšoval 94 bodov inštrukcií Vatikánu pre šíriteľov odpustkov. Práve správanie sa niektorých "kupcov" s odpustkami bolo prejavom mravného a duchovného úpadku veriacich aj cirkevnej hierarchie. Reformačné hnutie v 16. storočí bolo pokusom odstrániť deformácie v cirkvi.
Martin Luther, najznámejší cirkevný reformátor, sa narodil v roku 1483 v nemeckom Eislebene. Študoval na univerzite v Erfurte, kde bol v roku 1505 promovaný na magistra umení. V tom istom roku vstúpil do augustiniánskeho kláštora a v roku 1507 sa stal kňazom. Jeho vernosť cirkvi naštrbila návšteva Ríma, počas ktorej ho sklamalo pokrytectvo niektorých cirkevných predstaviteľov. Známy je jeho odpor voči udeľovaniu odpustkov za príspevok na stavbu Chrámu svätého Petra. Za svoje učenie, ktorým popieral viaceré vieroučné články rímskej cirkvi, bol obvinený z kacírstva a predvolaný pred cirkevný súd v roku 1518. O tri roky nasledovala pápežská kliatba a neskôr aj vylúčenie z cirkvi. V roku 1525 sa Luther oženil s bývalou mníškou Katarínou von Bora, s ktorou mal šesť detí. Napísal viacero spisov a bol pri zostavení nového evanjelického vierovyznania, ktoré bolo vyhlásené na sneme v Augsburgu v júni 1530. Zomrel v roku 1546 vo svojom rodisku.
V rámci opätovného zbližovania katolíckej cirkvi a evanjelických denominácií podpísali 31. októbra 1999 zástupcovia katolíckej cirkvi a Svetového luteránskeho zväzu Spoločné vyhlásenie o učení o ospravedlnení z viery, ktoré reaguje na jeden z rozporných článkov katolíckeho a evanjelického vierovyznania. Medzi ďalšie sporné otázky patrí najmä katolícke uctievanie Panny Márie a predovšetkým uznávanie pápeža za hlavu cirkvi.
Agentúru SITA informovalo tlačové oddelenie Generálneho biskupského úradu ECAV.
