„Áno, určite.“
Aké máte dôvody?
„Hlavný dôvod je ten, že vzájomnú lojalitu a jednotu vedenia strany, ťahanie za jeden povraz považujem za základnú podmienku, aby mala strana nádej na úspech. Pretože akýkoľvek do najvyššieho vedenia implantovaný rozpor alebo kruciálna rozdielnosť názorov jednoducho tej strane vezme šancu získať podporu, pretože nič nie je pre vnímanie strany také zničujúce, ako neustále medializovaný rozpor.“
V čom sú základné rozpory medzi vami a Kaníkom?
„To je suma rozporov, ktoré sa kopia od drobností až po vážne veci. A nemajú taký charakter, že by boli odstrániteľné dohodou.“
Môžete byť konkrétnejší?
„Je to odlišný názor na pravidlá hry vnútri politickej strany. To je ilustrované už tým, že podporuje moju kandidatúru na predsedu strany, ale navrhne úplne iný tím ako konkurenčný projekt a nekandiduje pritom na predsedu, čo by bolo oveľa férovejšie a zmysluplnejšie. Rozpor je vo vnímaní nevyhnutnosti zmien, čo sa týka noriem na najvyšších politikov strany i správania sa na pomedzí medzi štátom a ekonomikou.“
Pripusťme teoreticky, že sa stanete predsedom DS a delegáti vám zvolia „kaníkovských“ podpredsedov. Je to pre vás akceptovateľný variant budúcej DS?
„Nie, v záujme DS nie. Lebo DS by na tom bola oveľa lepšie, keby mala ktorúkoľvek z tých alternatív, ako keď má priamo vo vedení zaimplantovaný názorový spor.“
Teda neuvažujete o takej možnosti, že vo vedení budete vy aj Kaník a nejaký personálny mix týchto dvoch ponúk?
„Nie, pretože cítim, že v takomto personálnom mixe by bolo prakticky nemožné zaviesť DS na líniu, o ktorej som hovoril.“
Ak na tomto kongrese zvíťazí Kaníkovo krídlo, bude to pre vás dôvod, aby ste opustili DS?
„Takto by som to nestaval. Ale bude to pre mňa dôvod, aby som venoval viac pozornosti tomu, čo robím v parlamente, a nefungoval ako stranícky funkcionár.“
Kde sú podľa vás dôvody nízkych preferencií DS?
„To má v danom okamihu celú sériu príčin – ktoré majú svoju históriu. Tá základná je, že od roku 1997 až do konca minulého roka sa nedala odlíšiť ani politika, ani ľudia zastupujúci DS od veľkého balíka SDK, nemali sme možnosť dlho fungovať pod vlastnou značkou. Mnohé veci, ktoré sme iniciovali my, nie sú vnímané ako naše. Dobre viete, že konzultačný zbor DS má leví podiel na vytvorení volebného programu SDK aj vládneho programu a nikto to neidentifikuje s DS.“
Hovoríte o momentálnych príčinách nízkych preferencií, ale tie sprevádzajú DS od roku 1992.
„To je pravda, ale od 95. do 97. roku sa nám tým, že sme boli jasne viditeľným a najviac vyprofilovaným oponentom Mečiarovej vlády a mali sme svoju líniu, podarilo preferencie zdvihnúť štandardne nad päť percent, a to nám aj umožnilo mať takéto zastúpenie v koalícii. A potom sme zmizli z povrchu zemského. Naše súčasné nízke preferencie majú svoju históriu.“
Ako chcete tento trend zvrátiť?
„Opäť byť sami sebou a prácou – tým, že tam, kde sa robí politika, budeme konečne robiť to, čo robíme, robiť naplno. Musíme pokračovať v tom, čo sme začali – bez nás by neexistoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, bez nás by neprišlo k takému zníženiu daní pre právnické a fyzické osoby. Je celá hromada vecí, ktoré robíme a ktoré nie sú viditeľné.“
Išli by ste do volieb samostatne, keby ste na to mali preferencie?
„V tejto situácii by to museli byť preferencie stabilne okolo sedem a viac percent, aby sme si mohli dovoliť ísť do volieb samostatne. Bez rizika, že prepadnú hlasy.“
Akí sú pre vás prijateľní koaliční partneri?
„Vytvorenie SDK vo veľmi širokej podobe bolo chybou, stačilo vytvoriť buď koalíciu KDH-DS alebo KDH-DS-DU. Zmysel má vytvárať koalície strán, medzi ktorými existuje nejaký programový súzvuk, ak už nie zhoda. A ja to vidím na strany stredu a pravého stredu, a to KDH, SDKÚ a SMK.“
Nebolo chybou Jána Langoša, že v čase, keď to ešte mohol urobiť, neponúkol ako vhodné riešenie zhodu na Ivanovi Miklošovi ako kandidátovi na predsedu, ale svojho kandidovania na predsedu sa vzdal až po jeho odchode?
„To je jeden z prípadov, keď je ľahké byť múdry dodatočne. Po prvé, ono to nebolo tak, že sa mohol vzdať kandidatúry v prospech Ivana Mikloša, pretože až do posledného okamihu, keď Mikloš odišiel zo strany, sa nikdy nevyjadril, že chce kandidovať. Nebolo sa teda v prospech koho vzdávať. Keby sa bol rozhodol, že chce kandidovať, bol by absolútne poľahky vyhral.“
Čo by bolo podľa vás potvrdením toho, že vaše názory na momentálnu situáciu v DS a na jej budúcnosť sú správne?
„Nemám najmenšie pochybnosti o tom, že sú správne. Je to ako vo vede – majú charakter výroku alebo hypotézy a tá sa dá len vyvrátiť. Nedajú sa potvrdiť, aj keď budem so svojím projektom úspešný, nemusí to byť preto, že moje názory sú bez výnimky správne. V politickom živote je to veľmi často tak, že keď vyhráš, neznamená to, že si všetko urobil správne, a keď prehráš, neznamená to, že všetko si urobil nesprávne. Príčina môže byť v nejakej tendencii ležiacej mimo strany.“
